Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nazmar prísl. iba v spoj. ísť, vyjsť, prísť, vychádzať n. (s)kaziť sa, (z)ničiť sa: práca vyšla n. navnivoč

nazmar prísl. iba v spojení ísť, prísť, vyjsť, vychádzať nazmar

nazmar prísl. iba v spojení ísť, prísť, vyjsť, vychádzať nazmar ▶ byť bez úžitku, kaziť sa, skaziť sa, ničiť sa, zničiť sa: všetko vyšlo n.; naša snaha nevyšla n.; nič nesmie prísť n.; práca cestárov ide pri sústavnom snežení n.; Úcta ku každej kvapke vody, úsilie, aby ani jedna nevyšla nazmar. [E. Farkašová]; Škoda toľkej námahy, keď vychádzala nazmar. [VNK 2002]

navnivoč v spojení so slovesami prísť, prichádzať, ísť, vyjsť, vychodiť, obrátiť sa, obracať sa a pod. má význam zničiť sa, ničiť sa, pokaziť sa, kaziť sa, byť bez úžitku • nazmar • vnivoč: všetka jeho námaha vyšla navnivoč, nazmar; po takom daždi sa všetka úroda obráti vnivoč • na skazu • na nič • na mizinu: zle uložené potraviny sa obrátia na skazu; enormné úsilie vyšlo na nič, na mizinu • hovor. žart.: na minďáre • na mindžáre • fraz. na psí tridsiatok (iba so slovesom vyjsť): celodenná robota vyšla na minďáre, na psí tridsiatok

nazmar p. navnivoč

nazmar prísl. obyč. len v spojeniach vyjsť (vychádzať, ísť) n. skaziť sa, zničiť sa, znivočiť sa (kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa): Plod tisícich životov vyšiel nazmar. (Urb.) Celoročná práca vychádza nazmar. (Jil.)

nazmar prísl. navnivoč: Négdo dal aj moc kože, víte, scel to, abi sa to nevihodzilo nazmar (Modranka TRN)
L. víťí nazmar (Čelovce MK), vincť nazmar (Lapáš NIT) - skaziť sa, zničiť sa, znivočiť sa

nazmar prísl navnivoč:
L. uviesť n. zničiť: gine mnohe chotare w skazu a namar (!) uwedly (KT 1753)