Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. nahovoriť, zlákať (obyč. na niečo nenáležité): n-li ho na útek, aby sa opil; nedá sa n. na šport

2. nasmerovať: n. raketu na dráhu, n. lietadlo na cieľ;

nedok. navádzať -a

naviesť -vedie -vedú naveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok.

navádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou/s neurčitkom) ▶ ovplyvňovať niekoho, aby nejako konal, často aj nenáležite, nesprávne; syn. nahovárať, nabádať: nepriamo, nenápadne n. mladistvých na drogy, na pitie alkoholu; vysielať reklamy navádzajúce na kúpu nových výrobkov; Navádzate ma na hriech, babka. [V. Ferko]; Musím byť zhovievavý aj voči tým, proti ktorým ma navádzate bojovať. [Ľ. Zúbek]; Ženy ho [Diora] priam navádzali, aby bol ešte tvorivejší a príťažlivejší. [HN 2009]
2. i odb. (čo na čo) ▶ udávať žiadaný smer pohybu istým spôsobom: signalizovaním n. lietadlo na pristátie; n. raketu na cieľ; dopravné značenie navádzajúce vodičov na kruhový objazd
3. (koho, čo (na čo; k čomu; do čoho)) ▶ vedením (pokynmi, značkami a pod.) ukazovať niekomu správny smer; syn. usmerňovať: n. vodiča pri cúvaní; natiahnuté pásky navádzajú pretekárov do cieľa; šípky navádzajúce návštevníkov k východu; pes navádza poľovníkov na stopu zvieraťa; Chytili povraz a jemne ho [teľa] navádzali k dedine. [M. Zelinka]
4. práv. (koho na čo) ▶ úmyselne vzbudzovať v inej osobe rozhodnutie spáchať trestný čin: priamo n. niekoho na spáchanie podvodu; n. svedka na krivú výpoveď; obviniť z trestného činu navádzania na vraždu
5. šport. (koho) ▶ pomáhať dohodnutým spôsobom zrakovo postihnutému al. začínajúcemu športovcovi pri jeho výkone usmerňovaním jeho pohybu držaním al. sprevádzaním: n. neskúseného potápača; skúsený tréner navádza slabozrakých a nevidiacich hráčov kolkov
▷ dok. ↗ naviesť

naviesť -vedie -vedú naveď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok. 1. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ rečou, presviedčaním ovplyvniť niekoho, aby nejako, obyč. nenáležite, nesprávne, konal; syn. nahovoriť, nalákať: n. niekoho na drogy; n. niekoho, aby skúšal vyhrať v herni; zlí kamaráti ho naviedli na pijatiku; nedaj sa n. na spáchanie hriechu; Ľutujem, že som sa dal naviesť na túto nepeknú hru. [J. Lenčo]
2. (koho na čo/s vedľajšou vetou) ▶ pôsobením na niekoho (rečou, presviedčaním) priviesť k istému názoru, priviesť k istému konaniu; syn. prehovoriť, presvedčiť: treba ho n. na iné myšlienky; Neobanoval, že sa dal naviesť na toto remeslo. [A. Habovštiak]; Musím ju nejako naviesť, aby si predo mnou otvorila srdce. [K. Lászlová]
3. i odb. (čo na čo) ▶ dať žiadaný smer pohybu niečoho istým spôsobom; syn. nasmerovať: signalizovaním n. lietadlo na pristátie; n. raketu na cieľ; sonda bola navedená na obežnú dráhu Marsu
4. (koho, čo (na čo; k čomu; do čoho)) ▶ vedením (pokynmi, značkami a pod.) ukázať niekomu správny smer; syn. nasmerovať, usmerniť: n. cudzinca na správnu cestu; n. psa na stopu; rýchlo n. používateľa internetu k hľadaným informáciám; pravý jazdný pruh vás navedie na diaľnicu; Na včely ich priamo naviedli staré rozváľané úle. [L. Ballek]; Systém, ktorý motoristu zo všetkých smerov navedie do parkovacích domov v centre mesta. [HN 2006]
5. práv. (koho na čo) ▶ úmyselne vzbudiť v inej osobe rozhodnutie dopustiť sa trestného činu: priamo n. niekoho na spáchanie podvodu; n. svedka na krivú výpoveď
6. šport. (koho) ▶ pomôcť dohodnutým spôsobom zrakovo postihnutému al. začínajúcemu športovcovi usmerňovaním jeho pohybu držaním al. sprevádzaním pri jeho výkone; syn. nasmerovať: n. lyžiarov cez les; presnými pokynmi navedený pretekár zvíťazil
▷ nedok. k 1, 3 – 6 ↗ navádzať

nahovoriť 1. rečou, presviedčaním získať niekoho na niečo • navravieť • naviesť: nahovoril, navravel ho na výlet; naviedol ho na šibalstvo • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním): navnadila, nalákala ho, aby odišli • prehovoriť (uvedením dôvodov): prehovoril syna, aby sa učil • hovor. nakriatnuť • expr. nabadurkať: nakriatol, nabadurkal dievčatá na tancovačku • hovor. expr. zlanáriť: zlanárili ho do krčmy

2. nanútiť mienku • navravieť • narozprávať: nahovoril ju, aby sa rozviedla; navravel, narozprával mu, aby zmenil zamestnanie • expr.: nahútať • nahúsť • nahučať • nahúkať • natrúbiť • natúkať: nahúdol, natrúbil jej, aby súhlasila • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (nástojčivo): vtĺkla dieťaťu do hlavy, že to zvládne

3. hovor. nadviazať známosť s partnerom, s partnerkou: nahovoril si nevestu • subšt.: nabaliť • zbaliť • slang. ďobnúť: zbaliť babu, ďobnúť pipku

4. p. narozprávať

nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliť • nahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videl • navážiť • zvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozadu • prechýliť • zried.: nadhnúť • prekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecu • navaliť: búrka navalila strom • skloniť • schýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemi • ohnúť • zohnúť (do oblúka): ohol šiju dopredu • vykloniť • vychýliť • vyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľají • prikloniť • prichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťu • ponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť si • získať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkov • hovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasila • naviesť • zlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbal • zastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň

naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriť • navravieť: naviedol, nahovoril ho na šport • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanie • prehovoriť • prevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátil • zlákať • zviesť • zvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádež • hovor. nakriatnuť • expr.: nabadurkať • nabastviť • nabaláchať: nabadurkal syna na výlet • hovor.: naverbovať • zverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

2. p. usmerniť 1

povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikania • aktivizovať • zaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovine • podnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurz • pohnúť • expr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosť • expr.: vyburcovať • zburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonu • naviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útek • kniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasov • lek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstva • vzpružiť • obodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrila • osviežiť • oživiť: oživiť záujem o vážnu hudbu • kniž. animovať: animovať prítomných do spevu

prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovať • nahovoriť • navravieť • naviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostali • presvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriť • expr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasil • hovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustila • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčili • expr. zjemn. uvravkať (Jaroš) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohli • nár. pozaobchodiť (Kukučín) • zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisu • arch. kapacitovať • hovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

2. p. povedať¹, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1

usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľava • napraviť: napraviť niekoho na cestu • skorigovať (smer): skorigovať dráhu letu rakety • nastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smerom • naviesť • navodiť • nasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténu • upraviť • naraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlyn • orientovať: autá treba orientovať okolo mesta • zregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdium • zamerať • zacieliť • zried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na šport • orientovať: výrobu orientovať na potraviny • obrátiť: obrátiť záujem na niečo • fraz.: priviesť na pravú/dobrú cestu • priviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)

zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím preč • zaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiť • dať dohromady • dať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopy • expr.: spriahnuť • spriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopy • zomknúť • zjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cesty • odvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na iné • odpútať • odtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákať • zvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmy • naviesť • nahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na útek • nalákať • navnadiť • hovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogy • hovor.: nachytať • nalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľuby • hovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinu • stiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárik • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2

naviesť, -vedie, -vedú, -viedol, rozk. -veď dok. (koho na čo i so spoj. aby) nahovoriť, prehovoriť, zlákať: Môj muž nevie, čo robí. Naviedli ho. (Jégé) Ľutujem, že som sa dal naviesť na to pašovanie. (Fig.) Hovoril, že ho nemôže naviesť, aby si na koňa sadol. (Kal.);

nedok. navádzať, -a, -ajú

naviesť i naviestiť dok. csl zlákať, nahovoriť, nakriatnuť niekoho (obyč. na niečo nevhodné al. zlé): Nuš, krédou̯, aľe to ho veru maď na to navedla (Dol. Lehota DK); Samo mau̯ Ďura naviest sadnud na koňa (Králiky BB); Tot starí psisko naviadó tia deči šärtó robič (Sása REV); Tak ten hauptman ju navédeu̯, abi tích psú odehnali preč (Záh. Bystrica BRA); No, dala sa Anča navéscit, že tu Jano ma navédol, abich sa do nohavídz oblékla (Ružindol TRN); Navélli ho, abi s ňimi išél (Bošáca TRČ); Raz navedľi jednu ženu, žebi vžala dzeci gu studňi (Koňuš SOB); navizdz na hrich (Remeniny GIR)

navádzať, navádzať sa p. naviesť

navadzovať p. naviesť

naviesť [-vie-, -vé-] dk
1. koho kam priviesť: kam ho nawedla táto záwist (ST 1797)
2. koho k čomu, na čo, do čoho pohnúť, primäť niekoho k niečomu; zviesť zlákať; nahovoriť, prehovoriť: ze raczyte Gich Milosti k tomv nawesti, aby czo nebossczykowy gest pobrano, mohlo gse nawratiti (B. BYSTRICA 1546); towarissowe, kterych gsi k zlému nawedel, na tebe žalugj (SK 1697); žádnym spusobem nemohly nawedenj byti, aby gu prigali (RW 1702); Hrobielik ho na to nawgiedol, žebi issli pityi (KRUPINA 1737); odstúp, na nicz mne nawedess (PeP 1770); djabel ma na to nawgedel; ten chlipni kozel tu diewku do smilstwa nawgedol (MiK 18. st); navádzať [-dzať, -zať, -ďať], navadzovať, navodzovať [-zo-] ndk k 1: učenj cirkwi nawadja y prywadza cžlowěka ku wsseckeg cnosti (RW 1702); k 2: ze gi nawadzali, aby testament czinila (TRENČÍN 1590); Marina nawadjala sestru, abj zdechleho psa prassek zakopala (SKALICA 1683); (Mária) mnohých k prozrazenj nawozuge (ŽS 1764); (poddaný) celú obec k neposlussnosti zbuda a nawazuge (NJ 1786-88); kdiž ta nektery smilni kozel na zle skutky nawaza, odžen od seba (MiK 18. st)