môžbyť hovor.
I. vetná prísl. je možné, možno: m., že príde
II. čast. možno, pravdepodobne, asi, azda: m. máš pravdu
môžbyť prísl.
môžbyť čast.
môžbyť1 prísl. hovor. ▶ vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej, je možné, možno, možnože: m., že sa na nás usmeje šťastie; m., že sa už o týždeň vráti domov
môžbyť2 čast. hovor. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (možnosť, pravdepodobnosť, nádej, neistotu) k výrazu al. k celej výpovedi, možno, možnože: To čudo spôsobila môžbyť i moja dávna detská túžba chytiť hrušku odnášanú vlnami. [A. Devečková]; Keď strigôň koňa zje, môžbyť sa z neho stane ušľachtilý človek. [J. Balco]; Vôňa praženice, môžbyť aj preto, že už druhý deň nejedol, mu udrela do nosa tak naliehavo. [LT 1998]
môžbyť, môžbyťže p. možno 2, pravdepodobne 1
možno 1. vyjadruje možnosť uskutočniť nejaký dej • je možné • dá sa: možno, je možné sa o to pokúsiť; dá sa o tom ešte uvažovať
2. vyjadruje možnosť, pravdepodobnosť, neistotu • azda • hádam • vari • poet. var, pís. i var': možno, azda si dá povedať; neboli sme tu hádam, vari desať rokov • asi • pravdepodobne • zastar. čajsi: odišli asi, pravdepodobne pred hodinou • nebodaj: možno, nebodaj mu už bude lepšie • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: môžbyť(že) sa ešte vráti • expr.: možnože • azdaže • variže: možnože, azdaže sa mu podarí prísť včas • menej vhodné snáď • ešte: možno, ešte mu nakoniec pomôžu • najskôr • najskorej: vzdal sa možno, najskôr, najskorej pre poruchu bicykla • prípadne • poprípade • eventuálne (vyjadruje možnosť ďalšej alternatívy): vrátim sa dnes, možno, prípadne, eventuálne až zajtra
pravdepodobne 1. vyjadruje možnosť, predpoklad al. neistotu • asi: pravdepodobne, asi príde až večer • azda • hádam: keby som ho nebol chytil, bol by azda, hádam spadol • možno • expr. možnože • hovor. môžbyť • hovor. expr. môžbyťže: možno, možnože, môžbyť mu do toho niečo prišlo • akiste • najskôr • najskorej • podľa všetkého: akiste, najskôr zmeškal vlak; najskorej, podľa všetkého dostal šmyk • vari • expr. variže • poet. var: krajšej vari(že), var už ani niet • hovor. bohdá: v budúcnosti, bohdá, bude lepšie • menej vhodné: snáď • zastar. asnáď • asnáďže (Záborský, Vajanský) • zastar. čajsi • čajs: aj druhých súdi čajsi podľa seba
2. blízko pravde (o reči, o slovách) • presvedčivo • vierohodne • hodnoverne: znie to celkom pravdepodobne, presvedčivo; argument pôsobí vierohodne, hodnoverne • pravdivo: vyznieva to celkom pravdivo
môžbyť
1. vetná prísl. je možné, môže byť, možno: Môžbyť, že moje rozprávky niekoho zabavia. (Taj.) Môžbyť, že sa im ich trochu uľútilo. (Tat.)
2. čast. hádam, azda, vari, možno: Trpel veľmi a môžbyť aj opravdivo. (Tat.)
môžbyť vetná prísl. i čast. (muožbuť) čiast. strsl I. vetná prísl. vyjadruje možnosť uskutočniť pripojený dej; je možné: Muožbiď, že vám to aj spravé (Chlebnice DK); Muožbiď, že ten už aňi ňepríďe (Ležiachov MAR); Muožbiď, že nás príďe pozrieť mamika (Tisovec RS); Muóžbiťi, že ňebolo ešťe šes tížňí otstáto (Čerenčany RS) II. čast. vyjadruje predpoklad, azda: Jäno, muožbiť ti bi si sa aj ožeňiu̯ (Krivá DK)
muožbuť p. môžbyť