Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

breh -u m.

1. pevná zem pozdĺž vodnej plochy: b. rieky, jazera, mora; piesočnatý b.; voda vystúpila z b-ov vyliala sa

2. kopec, stráň, svah, úboč: ísť dolu b-om, hore b-om

● → tichá voda b-y myje, podmýva;

briežok -žka, briežik -a m. zdrob. k 2

breh -hu pl. N -hy m.

breh -hu pl. N -hy m. 1. ▶ pás pevnej zeme pozdĺž vodnej plochy: skalnatý, piesočnatý b.; morský b.; brehy rieky; ľavý, opačný, západný b. jazera; doplávať, vystúpiť na b.; vytiahnuť čln na b.; mesto leží na obidvoch brehoch rieky; rieka vystúpila z brehov rozvodnila sa; Špeciálnu konštrukciu spustili do mora štyri kilometre od brehu. [NP 1988]; pren. Na druhom ideovom brehu stál zástup predovšetkým nemeckých historikov. [M. Kučera] majúcich opačný názor
2. ▶ naklonená časť terénu; syn. svah, úboč, stráň: stúpať hore brehom; spúšťať sa dolu brehom; Kdeže u nás družstvo, na takých brehoch. [V. Mináč]
◘ parem. tichá voda brehy myje/podmýva zdanlivo nenápadný človek môže svojimi činmi prekvapiť
▷ briežok -žka pl. N -žky, briežik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2: mierny, strmý, trávnatý, holý b.; spúšťať sa z briežka; cesta vedie hore briežkom; brežisko -ka -žísk s., v sg. i m. zvel.: strmé b.

breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevideli • strana • bok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky

2. p. svah

svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina

breh, -u m.

1. stena koryta a okraj zeme pozdĺž rieky, jazera, rybníka, mora: pravý, ľavý b. rieky, morský b.; na b-u rieky, mora; rieka vystúpila z b-ov vyliala sa; loď priplávala k b-u; mesto leží na ľavom b-u rieky na ľavej strane

● tichá voda brehy myje (podmýva) (prísl.) o tichom človeku so skrytými zlými vlastnosťami;

2. úboč, stráň, kopec, vrch: ísť, bežať dolu b-om, hore b-om;

brehový príd.;

briežok, -žka/-žku i briežik, -a m. zdrob. k 2

breh m.
1. miest. csl svah, úbočie: Tan zme zase išľi čez horu, do brehu, kin zme prišľi po ten majer (Lišov KRU); Cesta ide hore brehom (Vaďovce MYJ); Každi verch ma južni a žimušni brech (Smižany SNV)
F. breh jag dach (Smižany SNV) - prudký svah, zráz; hore brehom pomáli, dole brehom nenáhli (Lukáčovce HLO) - konaj rozvážne, pomaly ďalej zájdeš
2. strsl, čiast. zsl i vsl okraj koryta rieky, kraj jazera, pobrežie: Hať pri mľine bíva, abi breh ňebralo (Slov. Pravno MAR); Chlapci išľi po tom járku a tej rake vo vilučovaľi na brech (V. Lom MK); Seďeli na brehe potoka (Návojovce TOP); Ľad bul pod brihami (Fintice PRE)
F. cicha voda brehi mije (Trebišov) - o zdanlivo miernom človeku; dvúch brehóv sa chitá (Bošáca TRČ) - kalkuluje na dve strany
3. trn kolmá stena v hliníkoch, pieskovišťiach ap.: Kone nám popadali z brehu a dolámali si nohi (Ružindol TRN); Z brehu za humni sa ottŕhali také kusiská, tan sa brala hlina - to bóv hlinník (Brestovany TRN)
4. strmá cesta, ktorá sa zarezáva do svahu, závoz: brich (Žalobín VRN); briežok, briežtek i briežtiček m. zdrob. expr. k 1: Čez zimu zme sa ďeťi choďile sankúvaťi dou̯ká brieškom ta na cestu (Čelovce MK); Sa to ňezdálo, a je to veru poránní briéžek (Chocholná TRČ); Okolo Komárna sa ňeňi brehi, sa len také briešťeki (Návojovce TOP); Ti idz na brežek merkovac, či stamadz ňepujdze (Spiš. Podhradie LVO); briešťiček (Bošáca TRČ); briščok (Červenica PRE); brežisko m. zvel. expr.: Dole tím brežiskom na tích sánkach sťe sa mohli aj zabiť (Lapáš NIT)

brežisko p. breh

briežok, briežtek, briežtiček p. breh

breh m
1. mierna stráň, svah, úboč, vrch: osmynu wynohrada na Hornich horach pod brehom (TRNAVA 1568); hore brehom od knazowey luky (ŽILINA 1622); v prostrednyem brehu uhorya (ZÁHORCE 1721); grumus: kopec, breh (KS 1763)
2. stena koryta rieky, okraj zeme pri vode, pri mori: pole až do gedneg starey thone na brzeh (BYTČA 1484); na brzehu Wahu (P. BYSTRICA 1566); kameni hrube na breh Oravy vyvažeti (ORAVA 1625);
x. pren náb k brehu wečneho blahoslawenstwy se dostaty (Le 1730) stať sa blahoslaveným
F. tiche vody brehy podmjwagj (SiN 1678) o nečakanom, obyč. zlom správaní tichého človeka
P. tpn Jezenew seu Obres (Úbrež 1337 VSO); -ový príd: litoralis: brehowy, pri brehu bydljcj; marginalis: brehowy (KS 1763); littoreus: brehowy, brežný (AP 1769); brežný príd brehový, pobrežný: hlučenj wlnobjtj morskeho, které se o skali brežne tlauklo (PT 1796)
L. b. gazda kt. sa staral o breh rieky: minarom desatom, ktery pri moste robily, a brežnym gazdom dwom rano na palene dano den 8 (ŽILINA 1729); b-á lastovica zool brehuľa obyčajná Riparia riparia: Riparia: wodna lastowka, breznj lastowice (GU 1793)
P. atpn Mathias Brezny (BRVNIŠTE 1592 U1)

brežný p. breh