Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hybký príd.

1. pružný, ohybný, elastický: h-é prútie

2. šikovný, pohyblivý, vrtký: h. človek, h-é ruky;

hybko prísl.;

hybkosť -i ž.

hybký -ká -ké 2. st. -kejší príd.

hybký -ká -ké 2. st. -kejší príd. 1. ▶ (o človeku, o zvieratách) ktorý sa obratne, rýchlo a ľahko pohybuje; vyznačujúci sa pružnosťou pohybov; syn. bystrý, svižný, vrtký: hybké lasice; mať hybké prsty, štíhlu hybkú postavu; Náš čatár vyzerá ako medveď, no hybký je ako rys. [Milan Ferko]; Pripadal mi od nás mladší o viac rokov, než v skutočnosti bol, taký zvláštne číry, svieži, hybký. [H. Ponická]
2. ▶ (o materiáli, o predmetoch) majúci schopnosť po ohnutí, skrivení a pod. nadobudnúť pôvodný tvar; ľahko ohýbateľný a elastický; syn. ohybný, pružný: h. prút; hybká udica; Hybké konáriky poklesli pod vankúšikmi snehu. [E. Čepčeková]
◘ fraz. hybký ako mladá breza/trsť pružný, ohybný; mať hybký jazyk byť pohotový v reči

hybký 1. p. pružný 1, 2 2. p. svižný

pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmet • odb. mobilný • prenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantný • prevozný • pojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriav • lingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilný • nestály • odb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí

2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratný • šikovný • vrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesoch • svižný • svižký: svižný, svižký tanečník • hybký • expr. šibký: hybké, šibké nohy • čulý • živý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé deti • neposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapček • zastar. hýbavý

pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný) • elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické nite • ohybný • hybký: ohybné, hybké prútie • odb. flexibilný: flexibilný materiál • zried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo

2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný) • ohybný (op. neohybný) • hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdza • zried. zhýbavý (Ondrejov) • elastický: elastické pohyby • odb. flexibilný: flexibilné svalstvo • strunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krok • pren. expr.: gumený • gumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastky • svižný • svižký • ľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krok • vláčny • napnutý (o pokožke)

3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný) • odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človeka • prispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne) • pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácie • plynulý: plynulá výroba • operatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah

svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohyby • nár.: švižný • švižký (Hviezdoslav, Jégé) • čulý • živý: čulé, živé dieťa; živý tanec • pohyblivý • vrtký • obratný • šikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastka • pružný • ohybný • hybký • strunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postava • zastar.: strunovatý • strunovitý • zried.: strunatý • strunastý (Hurban, Štúr) • expr. šibký • nár. strungastý: šibký, strungastý mládenec • krepký • rezký: krepké, rezké kroky • svieži • rýchly • dynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahký • plynulý • kniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný

živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný

p. aj veselý

4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2

hybký príd.

1. ohybný, pružný: h. prút; halúzočky hybké (Pláv.); Milan poď rovno na hybké drevá pohopsať sa. (Gab.) Sťala zajka bičom hybkým. (Bedn.)

2. šikovný, obratný, vrtký, svižný: h-é ruky, h. krok, h. človek, h. driek, h-á postava;

hybko prísl.;

hybkosť, -ti ž.

hybký príd.
1. strsl, čiast. zsl pružný, ohybný, jemný: Abi boli prúti hipkie, višuchau̯ som ich sklom (Prochot NB); To strapatuo perie je velmi hipkuo (Vieska n. Žit. ZM); hipká vŕba (V. Straciny MK)
2. šikovný, obratný: Ti máž hipké nohi, nože zabehňi za ňím! (Ležiachov MAR); hipkí (Bošáca TRČ)

hybký príd
1. (o veci) ohybný, pružný: vder hibkau lopatku na bilinu (MT 17. st); flexibilis: ohybný, ohybky, hybky, čo se dá ohybat (KS 1763)
2. (o človeku) obratný, vrtký, pohyblivý: Humilkov Macej z Oravy, šuhajiček hybký, zvrtavý (PV 1764); -ce prísl k 2: ďábel hibce a visoce ví skákati (BR 1785); -osť ž k 2: údi svú hibkosť chovali (BR 1785)