vedomie -ia s.
1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: ľudské v.; spoločenské v. súhrn teórií a názorov, kt. sú odrazom života spoločnosti
2. stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu: stratiť v., byť pri (plnom) v-í
3. uvedomovanie si, vedomosť o niečom, povedomie: v. viny, v. vlastnej dôležitosti; robil to s v-ím nadriadených
□ dať na v. oznámiť; (ne)brať na v. a) (niečo) (ne)uvedomovať si b) (niekoho) (ne)všímať si
● (konať) podľa najlepšieho v-ia a svedomia s plnou zodpovednosťou