plachý príd.
1. (o človeku) bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom: p-é dievča; p. pohľad, p-á prosba
2. (o zvieratách) plašiaci sa, ľakavý: p. kamzík, p-é vtáča
3. expr. jemný, letmý: p. bozk, p. stisk ruky;
placho prísl.: p. sa obzrieť, p. sa správať;
plachosť -i ž.
plachosť -ti ž.
plachosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, kto je plachý, málo odvážny, váhavý v kontakte s inými ľuďmi, nesmelosť; syn. hanblivosť, ostýchavosť: dievčenská, chlapčenská p.; u detí sa môže prejavovať nadmerná p. pri nástupe do školy; [...] do takej miery sa mu ešte nepodarilo prekonať plachosť, ešte vždy na ňom visela ako centové obruče, ťažká, nešikovná, znemožňujúca. [J. Kot]; Usmeje sa. Niet v tom úsmeve ani stopy po plachosti. [M. Rosová] 2. ▶ vlastnosť (divých) zvierat pri styku s niečím neznámym, rušivým; op. krotkosť: p. srnky, lane; niektoré medvede strácajú prirodzenú p. pred ľuďmi; stupeň plachosti zvierat vo voľnej prírode je omnoho vyšší než u zdomácnených; po prekonaní počiatočnej plachosti je mačka veľmi prítulná
hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosť • ostýchavosť • ostych: prekonať hanblivosť, ostych • okúňavosť • plachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnera • kniž. prudéria (prepiata hanblivosť)
2. p. hanba 2
plachosť p. hanblivosť 1
plachý, 2. st. plachejší príd.
1. (o človeku) nesmelý, bojazlivý: p. človek, p-á žena, p-é dieťa;
2. (o zvierati) utekajúci pred všetkým rušivým, bojazlivý; neskrotený: p. kôň, p-á srnka, p-á ryba, p-é vtáča;
3. prezrádzajúci bojazlivosť, nesmelosť, ustrašenosť: p. pohľad, p-á prosba; p-á zvedavosť (Pláv.); p. sen krátky, letmý;
placho prísl. nesmelo, bojazlivo, ustrašene: p. pozerať, prosiť, p. klopiť oči;
plachosť, -ti ž.: p. vtákov, rýb, lesnej zveri