šikovný príd. hovor.
1. obratný (význ. 1, 2), zručný, súci, schopný, svižný, bystrý: š. lekár, žiak; je to š-á gazdiná; mať š-é ruky
2. expr. vhodný, dobrý, pekný, primeraný: š. nápad, š-á vec, š-é šaty;
šikovne prísl.;
šikovnosť -i ž.