Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vykrútiť -i dok.

1. krútením uvoľniť, odstrániť: v. si ruku zo zovretia; v. žiarovku odkrútiť

2. krútením dať istý smer, skrútiť, vytočiť: v. si fúzy, v. kolesá (napravo)

3. skrútením ublížiť, presiliť: nev-ť mi ruku! obzeral sa, skoro si hlavu, krk v-l; v. krk sliepke zabiť ju

4. vybaliť (význ. 1): v. olovrant zo servítky

5. hovor. vytancovať: v. všetky dievčence

expr.: v. niekomu, niečomu krk zničiť, zabiť niekoho, niečo; v. si krk a) zabiť sa b) mať neúspech;

nedok. vykrúcať -a

// vykrútiť sa

1. uvoľniť sa (význ. 1), vymaniť sa: v. sa z objatia

2. stratiť rovnosť, pokrútiť sa: ruky sa mu v-li od reumy

3. hovor. vytancovať sa: v. sa v kole

4. výhovorkami ap. sa dostať z nepríjemnej situácie: nútili ho, ledva sa v-l;

nedok. vykrúcať sa

1. k 1 – 4

2. robiť (neprimerané) pohyby, skrúcať sa, zvŕtať sa: nev-j sa, stoj rovno!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vykrúcať ‑a ‑ajú nedok.; vykrúcať sa

vykrúcať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok.


vykrúcať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáčapokrúcať sazastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcalavrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtítancovať vykrúcať sa zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zemezvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa stáčať sa zakrúcať sa zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľavazabočovať zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo dopravahadiť sa kľukatiť sa ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatilaotáčať sa točiť sa obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlomzvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deňexpr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1


okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľať odkladať odsúvať odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhať meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sa zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať sa ostýchať sa pohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše onačiť sanár.: hákliť sa obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať sa vytáčať sa vyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa) ondiať (sa) tentovať sa: Čo sa ondieš?


taktizovať expr. konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer • pren.: uhýbať uhýnať: taktizuje, uhýna, nechce povedať celú pravduhovor. pejor.: opatrníčiť (byť vypočítavo opatrný) • hovor. diplomatizovať (konať diplomaticky, takticky) • kľučkovať vykrúcaťhovor. pejor.: lavírovať chytráčiť: nepomohlo mu ani lavírovanie, kľučkovanie, chytráčenie


tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať sa vrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tancihovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parketehovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťomexpr.: natriasať sa nadŕdať sa hopsať hopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajúpreberať prepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbouexpr.: dubasiť dupčiť drboliť dubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčianár.: dupancovať dupajčiť (Kálal)expr.: drepčiť krepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radostizastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať


vrtieť sa 1. robiť rýchly krúživý pohyb • krútiť sa točiť sa: vreteno sa vrtí, krúti, točíotáčať sa: koleso sa rýchlo vrtelo, otáčalozvŕtať sa (vrtieť sa v tanci): páriky sa na parkete zvŕtajúexpr. vrtkať sa: včely sa vrtkali okolo kvetovtancovať vykrúcať sa (vrtieť sa v tanci): tancujú, vykrúcajú sa v rytme valčíkaprekrúcať sa: prekrúca sa pred zrkadlom

2. expr. nepokojne sedieť, ležať al. stáť, byť neposedný • expr.: hniezdiť sa mechriť sa miesiť sa: žiak sa ustavične vrtí, hniezdi, mechrí; miesiť sa na postelihovor. mrviť sa: po hodine sa začali prítomní mrviť, vrtieťexpr. šuchoriť sa (vydávať pritom šuchotavé zvuky): dieťa sa na stoličke neprestajne šuchorípoposedávať (meniť polohu pri sedení): nervózne poposedávaexpr. premínať sa (Kukučín)nár. expr.: krmeliť sa (Šoltésová)hnieždiť sa

p. aj prešľapovať

3. expr. šikovne sa pohybovať pri práci, prejavovať veľký záujem • zvŕtať sa: vrtí sa okolo sporáka, okolo detíobracať sa: v obchode sa vie vrtko obracať; chlapci sa vrtia okolo dievčiny

4. p. obšmietať sa 1


vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa) uhýbať (sa) uhýnať (sa) ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cestyobchádzať: obchádza rozkopaný chodníkodstupovať sa vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa) uhýbať (sa) uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybámvyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorenímchrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zléhobočiť strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zlaodťahovať sa: odťahujú sa od robotyhovor. expr.: taktizovať diplomatizovať lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanievykrúcať (sa) (v reči)


vykrúcať sa 1. robiť rozličné neprimerané pohyby • vykrucovať sa skrúcať sa: vykrúca sa, skrúca sa pred zrkadlomzvŕtať sa vrtieť sa vytáčať sa: dieťa sa nepokojne zvŕta, vrtí

2. hľadať zámienky, ako nepovedať pravdu, ako niečo neurobiť a pod. • vykrucovať sa vytáčať sa vyhovárať sa: vykrúca sa, vytáča sa, že o veci nič neviehľadať výhovorkyhovor.: lavírovať manévrovať (postupovať rafinovane) • hovor. expr.: fixľovať kľučkovať (používať aj úskoky): fixľuje, kľučkuje, aby to nemusel urobiťhovor.: robiť fóry okolkovať: nerobte fóry, neokolkujte a poďte ďalejnár. odmáhať (sa) (Dobšinský)pren.: krútiť sa točiť sa

3. p. tancovať


zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísťzried. zhŕdať sa (Chrobák)váhať otáľať okolkovať okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravduodporovať klásť odpor vzpierať sa priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčiliustupovaťexpr.: pätiť sa spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutímvykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa pohanbievať saexpr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkachnár. expr. ohrýzať saniž. hovor.: ondieť sa ondiať sa tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vykrúcať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čím) krútiť, točiť, vytáčať: Darina počujúc kadejako vykrúcať kľučku z druhej strany, skríkla: „Čo chceš?“ (Tim.) Fúzy v týždni mydlom, do kostola pomádou vykrúca. (Taj.) Idúc kľačať k tabuli, priveľmi vykrúca očami. (Gab.) Bojazlivo vykrúcali krky na všetky strany. (Fig.) Vykrúcam číslo Správy spojov (Karv.) na telefónnom prístroji.

2. (čo, čo z čoho) vybaľovať: Keď žena poháňa, to ide, sťaby zem vykrúcal z plienok. (Hviezd.) Vykrúcala zo šatôčky papier. (Taj.)

3. expr. (koho) tancovať s niekým: Vykrúca všetky krásavice. (Tim) Juro vykrúcal dievčence. (Zgur.)

4. hovor. (bezpredm., zried. i čo, pren. i koho) nepravdivo vysvetľovať, dávať niečomu iný zmysel, vyhýbať, vytáčať, okolkovať, prekrúcať, krútiť: Ela najprv vykrúcala a potom sa hodila matke okolo krku. (Jégé) Vidíte, to je fígeľ vo veci, preto to Jonáš krúti, vykrúca. (Laz.); pren. Papľuh, ešte ma bude vykrúcať, to ťa tak v tej škole (Taj.) dávať iný zmysel reči, prekrúcať;

dok. vykrútiť

|| vykrúcať sa

1. točiť sa, krútiť sa, vytáčať sa: Nemka sa zvíja ako vretenica a vykrúca sa sem i tam. (Kuk.) Ústa sa vykrúcajú. (Al.)

2. expr. tancovať: Pán kartoval, pani vykrúcala sa v tanci. (Taj.)

3. hľadať výhovorky, vytáčať sa, vyhovárať sa: Chlapci tajili a vykrúcali sa. (Jes.) Sused už vedel, že sa darmo vykrúca žene. (Kuk.) Aká práca, taká pláca, vykrúcal sa boháč. (Skal.);

dok. vykrútiť sa


vykrútiť, -i, -ia dok.

1. (čo) krútením odniekiaľ dostať, odstrániť: Vykrútil jej palicu z ruky. (Jégé) Kľúč sme jej vykrútili. (Kuk.) Vykrútil prstienok z prsta. (Zgur.)

2. (čo) vybaliť, rozbaliť: Na železnici vykrútil uzlík, čomu mati dala. (Taj.) Trgalka vykrútila z rožka zástery pytlík. (Zgur.)

3. (čo, zried. čím) vytočiť: Zaškrabol do voňavého mydla a vykrútil fúzy. (Tim.) Drak stisol barana medzi kolená a vykrútil mu pysk dohora. (Chrob.) Kŕč vykrútil obidvom ruky. (Tat.) Pes vykrúti kus hlavou, vypleští ružový jazyk. (Lask.)

expr. v. niekomu krk (krky), hlavou nejakým spôsobom ublížiť, znemožniť niekoho;

4. expr. (koho) zatancovať si s niekým, vytancovať: Ak Katu nikto nebude krútiť, vykrúť ju aspoň ty. (Tim.) Popíjal, rozprával, aj nevestu vykrútil. (Žáry)

5. (čo) nepravdivo vysvetliť, dať niečomu iný zmysel, prekrútiť: Každé tvrdenie sa dá vykrútiť. (Jégé);

nedok. vykrúcať, k 3 zried. i vykrucovať

|| vykrútiť sa

1. prestať s krútiť: Glog, glog, kocka sa vykrúti a zastane na plátne. (Lask.) Kupectvo zasekne neraz, sťa naše nové parníky, keď sa im vykrúti vrtuľa. (Kuk.)

2. hovor. (s kým) zatancovať si: Vpáli medzi tanečníkov, pochytí mladú, vykrúti sa s ňou a fuk naspäť do krčmy. (Záb.)

3. vymaniť sa z niečoho, dostať sa odniekiaľ: Vstávajúci vykrúti sa jej z objatia. (Ráz.) Periny spadnú z postele a z nich vykrúti sa Marka. (Heč.)

4. (komu i bezpredm.) výhovorkami sa dostať z nejakej nepríjemnej situácie, vyhovoriť sa: Len ako sa Sivákovcom vykrútiť? (Kuk.) Veď sa mu už potom vykrútim, pri vínku to pôjde ľahšie. (Fr. Kráľ);

nedok. vykrúcať sa

vykrúcať, vykrucovať p. vykrútiť


vykrútiť dk
1. čo krútením odstrániť, zobrať niečo: sin z ruky mogeg mj ho (krčiažok) wikrutil (LIPTOV 1765); walassku sem gemu wykrutil (RUŽOMBEROK 1768); on pak kopj z ruku zradce sweho wikrutil (PT 1796)
2. čo vytočiť: Soffia Kristoficzka ruku lawu chtela mi wykrutitj (KRUPINA 1695); když na tento zpusob raméno gest wykrautené, prse do hromady spadnau (ZK 1777); (matka) ona sem y tam se tula a w krčmach w tanci dobre gsi nohi newikruti (MS 1758)
F. v. hlavu komu zamotať, pomýliť niekoho: gemu s falessnu raddu wykrutjli hlawu (WP 1768); v. krk komu ublížiť niekomu, zabiť niekoho: cuzeg zenj fatyel kupim, a teg nasseg stareg drndj krk vikrutim (KC 1791)
3. čo vytlačiť, vyžmýkať niečo: pričiň lot mercurium surového a zahreg v tygli a vykruť do tygle (SA 17. st); masty mu ho z tu mastu, čo ze zwonu z čapu wykruta (HK 18. st); vykrúcať, vykrucovať ndk k 1: extorqveo: vykrucam (LD 18. st); extorquere: wykrucowati (PD 18. st); k 2: obličeg gegj až do uzassnutj teskliwe wikraucela (PT 1796); k 3: wezmy try polynky, marunky, utlcž mezy dwema tanyermy, wykruczag do paleneho (LR1 17. st); koncze obrusa wykrucal, s kterich hogna krw wytiekla (PeP 1769); vykrútiť sa dk z čoho vyhýbať, vyhovoriť sa: wssecky hostiny na které gsuc pozwán, usylug se s wýmluwama od nich wykrutiti (MPS 1777); vykrúcať sa ndk tancovať, točiť sa: rodičowe sami gim (deťom) ukazugu, gak sa magu wikrucati (MS 1758)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu