Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prst -a m.

1. jeden z 5 pohyblivých útvarov zakončujúcich dlaň: dlhé, tenké, hrubé p-y; nešikovné, obratné p-y; zašpiniť si p-y; drviť klas medzi p-ami; lusknúť p-ami; cmúľať si p.; rátať na p-och; na p. hrubý ako prst; pozerať niekomu na p-y i fraz. kontrolovať ho; pchať p-y do niečoho i fraz. expr. miešať sa

2. jeden z 5 pohyblivých útvarov zakončujúcich chodidlo ľudskej nohy: postaviť sa na p-y

3. jeden z pohyblivých útvarov zakončujúcich nohu väčšiny stavovcov

4. časť rukavice zakrývajúca prst na ruke: rukavice s p-ami; kožený p. na ochranu pri poranení

ťahať sa s niekým za p-y mať spory; omotať, okrútiť si niekoho okolo p-a získať si; ne(po)hnúť ani p-om nič neurobiť; mať v niečom p-y byť (tajným) účastníkom v niečom; páliť si p-y (pre niekoho) riskujúc pomáhať niekomu; pozerať na niekoho cez p-y povýšene; expr. vycicať si niečo z p-a vymyslieť si; kúpiť niečo za päť p-ov a šiestu dlaň ukradnúť; expr. mohol by si všetkých päť, desať p-ov oblízať mohol by byť rád; mať dlhé, lepkavé p-y kradnúť; to by sa dalo na p-och (jednej ruky) porátať, zrátať, spočítať je toho veľmi málo; ukazovať na niekoho p-om konkrétne uvádzať;

prstový príd.: hud. p-á technika, p-é cvičenie; p-é rukavice;

prštek -a, prstoček -čka, prstík -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prstík, prštek ‑a, prstoček ‑čka m.

prštek, prstík -ka pl. N -ky, prstoček -čka pl. N -čky m. zdrob.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prst, -a m.

1. jeden z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich dlaň ruky: p-y na rukách; dlhé, tenké, kostnaté, chudé p-y, hrubé, tučné, bucľaté, útle p-y; mäsité p-y (Karv.) tučné; citlivé, nežné p-y; nešikovné, neohrabané, skľavené, skrehnuté p-y; železné p-y silné; šikovné, obratné p-y; končeky, brušká p-ov; znetvorené, uzlovité, hrčavé p-y; zašpiniť, zababrať si p-y; odtlačky p-ov; hovor. veľký p. palec; hovor. malý p. malíček; prostredný p. prostredník; vziať, chytiť (si) niečo do p-ov (napr. jedlo); zovrieť niečo do p-ov; drviť, žmoliť niečo medzi p-ami; zapchať p-om (napr. hrdlo fľaše); lusknúť p-ami; porezať si p., zarezať si do p-a; bubnovať p-ami (po stole) pri netrpezlivosti, nervozite; jesť p-ami; zahvízdať, zapískať na p-och; cmúľať si p.; niečo sa sype, leje, preteká cez p-y (medzi p-ami) (napr. piesok, voda), pren. nedá sa uchopiť, uniká; Na prst hrubé kocky zemiačikov. (Letz); vyvaľkať cesto na dva p-y do hrúbky dvoch prstov; naliať na p. vody (do hrnca) vyjadrenie miery; dať niečoho medzi p-y (napr. korenia soli, čaju) trošku štipku; pohroziť niekomu p-om; suchý ako p. chudý; ukazovať p-om niečo, na niečo; ukazovať si p-om (napr. riadky v knihe pri čítaní); Chodí prstom po čísliciach (Min.) ukazuje si prstom. Žiada sa prejsť po nej (kožke na lícach) zľahka prstami. (Švant.); počítať, rátať na p-och; dotknúť sa niečoho p-om; nedotknúť sa ani prstom niečoho, niekoho vôbec nesiahnuť na niečo, na niekoho; hovor. nechať p-y na niečom (napr. na leštenom nábytku, na skle) stopy po prstoch, odtlačky; držať p. na niečom (napr. na kohútiku, na spúšti pušky); udrieť niekoho po p-och; dostať po p-och; strčiť si p. do hrdla, do krku vyvolať dávenie; rýpať sa p-om v nose; pricviknúť, privrznúť niekomu p-y (napr. do dverí ap.); preberať p-ami (na hudobnom nástroji) hrať; Ružové prsty blúdili po strunách (hudobného nástroja). (Vaj.); sliniť si p-y (pri obracaní stránok); dýchať, fúkať si na p-y zohrievať si ich; mať cit v p-och; nakrútiť niečo na p. (napr. niť, vlasy); pichnúť, ďobnúť prst, prstom do niečoho; držať sa za p-y; písať desiatimi p-ami (na stroji); písať jedným p-om (na stroji); brnkať p-om na klavíri; Začal klepkať po klávesnici (počítacieho stroja) inokedy vrtkými, dnes drevenými prstami. (Karv.) Prebehol prstami po klávesoch (klavíra). (Vaj.); p-om vyťukávať rytmus, melódiu; kývnuť na niekoho p-om zavolať; Stačí len prstom kývnuť (na ženu) (Zúb.) ľahko ju možno získať; položiť si p. na ústa dať znamenie, aby bolo ticho, aby sa mlčalo; preberať niečo v p-och (napr. očká retiazky, zrnká ruženca, náhrdelníka); natiahnuť, nastoknúť prsteň na p.; pridržiavať niečo p-ami; prsty sa mu chvejú, trasú pri rozčúlení, vzrušení; Rozochvenými prstami som sa dotýkal líc a vlasov. (Zúb.); pobozkať niekomu konce, končeky p-ov; Bozkal si konce prstov od nadšenia. (Jes.); expr. až po končeky p-ov (napr. zachvieť sa, pocí-tiť niečo) celý; Potom sa strhne, ďobne sa prstom do čela (Mor.) pri náhlom dobrom nápade. Rozmýšľa s priloženým prstom na čele. (Fig.); varovne zdvihnúť p.; Dvíhaš svoj prst spravodlivý (J. Kráľ) dávaš výstrahu; vojsť si p-ami do vlasov; Matúš priložil dva prsty pravej ruky ku štítu čiapky (Jil.) miesto pozdravu, ako nedbalý pozdrav; malý ako p. veľmi malý; chudý ako p. veľmi chudý; holý ako p. a) nahý; b) úplne chudobný: Priženil sa holý ako prst. (Heč.); sám ako p. úplne sám: Po smrti mužovej ostala sama ako prst. (Čaj.) Ja som ako prst opustený. (Tim.); chytiť niečo končekmi p-ov, do dvoch p-ov (obyč. o niečom špinavom, opovrhovanom) nerád, s odporom brať do rúk; pren.: Kto chce, môže v tom vidieť takzvaný prst boží (Chrob.) nadprirodzený zásah, spravodlivosť, trest, osud. Videl v tom prst spravodlivosti. (Fig.) Privedení vojaci položili prsty na kríž (Kal.) prisahali. Zlaté prsty sa zadrapili do neba (Hor.) slnečné lúče. Konáre štrkocú pod dotykmi studených prstov vetra. (Zúb.); dlhé prsty dažďa (Hor.) prúdy dažďa; Dotkol sa ich kostnatý prst smrti (Zúb.) smrť.

hovor. expr. mať na každý p. desať (napr. dievčat, pytačov) mať veľa ponúk, môcť si vyberať: Mladých zaťov na každý prst desať. (Taj.) Mal žien na každý prst. (Hviezd.) Mali na každý prst desať dôvodov, aby sa na nich hlasovalo (Jes.) veľa; ťahať sa s niekým za p-y prieť sa s niekým, mať s niekým nedorozumenie, spory, poťahovačky: S panstvom neradno sa ťahať za prsty. (Taj.); ukazovať p-om na niekoho a) pranierovať, verejne niekoho odsudzovať: Ľudia budú na nás prstom ukazovať. (Fig.); b) verejne menovať, označovať niekoho: Poukáž nám naňho prstom (na hriešnika). (Hviezd.); hovor. nechcem prstom ukazovať nechcem konkrétne uvádzať, koho sa to týka (napr. kritika); omotať, okrútiť si niekoho okolo p-a ovládnuť, podrobiť si, získať si, podmaniť si niekoho: Agáč je človek dobrák, okrútiš ho okolo prsta. (Tim.); ani p-om nepohnúť nič neurobiť, zostať nečinný, pasívny: Ja už na tejto stavbe ani len prstom nehnem. (Mňač.) Umienil si, že ani malým prstom nepohne, aby si ju získal. (Jégé) Od vyhlásenia štrajku pre panstvo ani prstom nehnúť. (Smrč.); expr. pchať do niečoho p-y miešať sa do niečoho; pchať p-y do ohňa, medzi dvere miešať sa do veci, z ktorej by mohli byť nepríjemnosti: Patril medzi ľudí, ktorí neradi pchajú prsty medzi dvere. (Urb.) Nerád pchá prsty do ohňa. (Fig.); mať v niečom p-y byť osnovateľom, účastníkom nejakej nebezpečnej al. nepoctivej záležitosti: Začalo sa pátrať, kto má v štrajku prsty. (Hor.); páliť si p-y (pre niekoho) pomáhať niekomu v ťažkostiach a škodiť pritom sám sebe: Či ma parom po ňom? Ja si nebudem prsty páliť. (Urb.); popáliť si p-y doplatiť na niečo: Len pozor, aby ste si raz nepopálili prsty. (Karv.); pozerať na niekoho, na niečo cez p-y pohŕdavo, zvysoka, prezieravo sa správať: Už nebudú naňho hľadieť pisárikovia cez prsty. (Letz); vycicať si niečo z p-a vymyslieť si niečo, čo nezodpovedá skutočnosti: Nemohol si zprávu z prsta vycicať. (Vaj.) Múdrosti si vycicia z prsta. (Mráz); kúpiť, získať niečo za päť prstov a šiestu dlaň zadarmo, lacno, ukradnúť: Podaj čertovi prst, chmatne (chytí) ti celú ruku (prísl.) komu poskytnú malú pomoc, žiada stále viac. Keby vám len malý prst podala, i vy by ste šaleli za ňou (Jégé) keby iba trochu záujmu, priazne dala najavo; oblízať si p-y po dobrom jedle; Znamenité dievča, prsty by si mohol oblízať (Jes.) mohol by byť šťastný; môže si všetkých päť (desať) p-ov oblízať môže byť spokojný, nemôže sa sťažovať; prejsť pomedzi prsty (o peniazoch) rýchlo sa minúť; mať niečo v p-och (o jemnej práci) vedieť s niečím narábať, dokonale niečo ovládať; hľadieť, pozerať (sa) niekomu na p-y kontrolovať niekoho, dávať pozor, aby nekradol: Dával pozor návštevníkom na prsty, aby nič nezmizlo. (Urb.) Nikto im na prsty nehľadel, ako v obci šafária. (Tat.) Šomrú na Bertana, že im lepšie na prsty dozerá. (Kuk.); niečo sa niekomu lepí (prilepilo) na p-y kradne (ukradol) niečo; Väčšia časť peňazí mu prischla v prstoch. (Zgur.); mať lepkavé, dlhé p-y kradnúť; klepnúť niekoho, niekomu po p-och, cez p-y prichytiť niekoho pri krádeži al. inom nečestnom čine; na p-och (jednej ruky) možno niekoho, niečo spočítať o malom množstve; kniž. položiť p. na tepnu čias, na pulz života bezprostredne cítiť, čo sa deje vo verejnom živote; písať p-om do vody, do piesku o márnom, zbytočnom úsilí;

2. hovor. časť rukavice obopínajúca a chrániaca jeden prst na ruke: rukavice s p-ami; rukavice bez p-ov palčiaky; p-y na rukaviciach;

3. jeden z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich chodidlo človeka; u vtákov a u niektorých cicavcov jeden z pohyblivých útvarov ukončujúcich nohu: prsty vtákov, opice; prst koňa; p-y na nohách; Prsty mu trčia z topánok (Ráz.)ich deravé; chodiť na p-och, po p-och ticho; Našľapoval nohou len na prsty. (Zúb.) Tíško, na prstoch prekročil prah. (Hruš.) Vytratil som sa z domu na prstoch ako zlodej. (Kuk.); stať si na p-y na špičky; Postaví sa na prsty, aby sa mu rozšíril horizont. (Vám.); vypäl sa na p-y

stúpať niekomu na p-y robiť mu ťažkosti, prísne ho kontrolovať;

prstový príd.: p-é rukavice navliekajúce sa na prsty; hud. p-á technika súhra a pohyblivosť prstov pri hre na hudobnom nástroji; p-é cvičenie cvičenie prstov; anat. p-é svaly na prstoch rúk i nôh;

prštek, -a i prstoček, -čka i prstík, -a m. zdrob. expr.: jemné pršteky (Hor.); nervózne pršteky (Jégé); strkajúc si prštek do úst (Ráz.); tenké prstočky (Tim.) Utrela si prstíkom slzičku. (Jégé)


prštek p. prst

prst [p(e)r-] m
1. jeden z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich dlaň: kazdeho prst nebo zub ma polepssen byti zaplaczeniem dessatu czesti czlowieczy (ŽK 1473); (obžalovaný) swej matery prsty obhryzol (TURIEC 1580); luskl sem s prsty (KREMNICA 1619); z ruk mych kapkala myrrha y plné prsti mé z myrrhu nagwybórňégssú (KB 1757) plné ruky; cibum libare digitis: s prstama gesti (KS 1763); pan uradnik beru sy ho (tabak) mezi prsti, tak potom sipe do nosa (SNS 1786) trošku; nowé rúcho guž sa mezi prstmi rozsípá (BPr 1787) pri dotyku; prst ag ga položice na usta me o tim nisst nechcem mluwit (SJ 18. st); kdi gest (vlčí zub) mladi, wilomiss ho perstem, pakli stari, zelezem (RG 18. st)
L. bez pochybení cylila na neho prstom swym Marysa (SP 1696) ukazovala; (svedkyňa) muože y s prstom pokyazati tich gistich Powažanow (BYTČA 1696) verejne označiť; digitis computare: na prsti wziti počet (KS 1763) rátať na prstoch; (pri pôrode) gest potřěbj oči na prstech mjti (ZK 1778) hmatom zisťovať; dva p-y pozdvihnúť, vziať hore na znak prísahy: swrchu gmenowani statečni luda pozdwihnuwsse dwa prsti praweg ruki pod prisachow wiznali (ILAVA 1594); dwa prsti wzal hore a mluwyl y prisahal, že ge Kohudka striga (KRUPINA 1695); hrubý, palečný, veliký p. palec: (Zuzana) widyela na spuosob prsta hrubiho zakrutyenuo w tom papieriku kosty (KRUPINA 1726); polle: palec, weliky prst (KS 1763); (obžalovaný) na porisko udrel, kde Bakoschovj prst palečny prisekol (PUKANEC 1789); predny, ukazovný, ukazujúci, ukážny p. ukazovák: welky prst ze čtirma prstamj ukazugjcym, prostrednjm, prstennym a ussnym (OP 1685); index: predni prst (NP 17. st); index: ukážny prst (KS 1763); vkázownj prst nech na pere ležj (UP 1780); dlhý, prostredný p. prostredník: za pokutu ma gému (zlodejovi) prostredny prst odotany bity (CA 1580); palcem tlačjme, dlhý (prst) wen trčy (KoB 1666); lekársky, prstenny, prsteňový, prstienkový p. prstenník: mezi prostredným prstom a maličkim prstenowj neb lekarski prst gest (KoA 17. st); annularis: prst prsťenny, prsténkowy (KS 1763); maličký, malý, milovný, ostatný, ušný p. malíček: welky prst za čtirma prstamj ukazugjcym, prostrednjm, prstennym a ussnym (OP 1685); mezi prostredným prstom a maličkim, malim, milownim prstem prstenowj prst gest (KoA 17. st); digitus auricularis: prst ostatny (KS 1763)
F. (Sekula) w noczy nahy yako prst chodil domy wybyayt (!) (ŽK 1460) celkom nahý; kdo blaznu prst dawa, bezprstý se stawa (SiN 1678) o neopodstatnenej dôvere v niekoho; zlodeg chtegice netco k sobe a pod prsty potáhnuty (COB 17. st) ukradnúť; stál cigáň na trhu s koňem, ale s takím, kterého musil bil za pget prstuw kďesi kúpiťi (BU 1795) ukradnúť; nestrkey prstu, kde se dwéře swjragj (PD 18. st) nemiešaj sa do cudzích záležitostí; Co činy lakomstwy? Lepy zlato na prsty, aby se odlepity nemohlo (WS 18. st) o lakomej šetrnosti; ani (malým) p-om nepohnúť, nechcieť ani p. pripáliť nič neurobiť, nepohnúť ani malíčkom: (synovia) k uzdraweny twému any gen prst maličko pripalit nechtely (PeP 1769); sami od sebe ani malým prstem pohnuť nemůžeme (ŽP 1788); any prst bez neho (Boha) nepohybugess (BlR 18. st); cez, skrze p-y hľadieť, prehliadať, prezierať, dívať sa na čo, na koho, komu tolerovať, povoľovať niečo niekomu, prehliadať niečo, byť zhovievavý k niekomu, niečomu: kdo zlym wždy pres prsty hledj, welicze ten dobrym sskodj (SiN 1678); ten knez, ktery pro kus chleba cez prsty na neprawosti hledi, gest pes nemi (SP 1696); ignosco: skrze prsty hleděti, milost učiniti, popustiti (WU 1750); syn oddal se na hry, pitj, otec wssecko mu skrze prstj prohlidal (HPP 1754); Gežiss pres prsti preziera gakobi zadneg krivdy sobe učineneg necitil; Gežiss, ačkolwek gest od hrissnikuw potupeny, predce mlči, predce pres prsty sa diwa (MS 1758); conniveo: pryhlydam pres prsti (ML 1779); p-om božím písaný z božieho vnuknutia: gestli Daniel pismo prstem božjm psane bude mocý čitati a wiložjti (SK 1697); celý tento swet gakožto negaká kniha s prstem božjm pjsaná gest (BlR 18. st); z p-a vysať vymyslieť si: wer tehda gistotňe, že co pissem, z prsta sem newisál (PP 1734); ex aliis habet: z prsta newyssal (PD 18. st); ťahať (sa) za p. s kým mať s niekým spor, nedorozumenie: žadni se s nym (Bohom) nemuže za prst ťáhat; naposledy zahuben bude, kdokolwek Boha za prst tahať chce (PP 1734)
2. jeden z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich chodidlo: prsty z čižem vykúkajú (PV 1755); digiti pedum: prstj nohowé (KS 1763)
L. hrubý, veliký p. palec: od dolniho prjhby spodek nohy gest, s prstj palec (:welikj prst:) w sebe držicj (KoA 17. st); pollex: hruby prst nohi, palec (KS 1763)
3. časť rukavice zakrývajúca prst na ruke: nosil na rukach rukawičske z prsty remenie (KRUPINA 1741)
4. dĺžková miera asi 2 cm; (v približnom udávaní miery) širka prsta: hrnecz weliky, co bj byl na trj piade a na trj prsty zwisse udelany (ČACHTICE 1609); tlusti postaw ma byt walkowany na dwa prsty (CA 1675); pas strgeberny, po dwa prsty sira (JASENICA 1704); w hornich pokogiach o dwa prsty dwere nedochodja (DUBNICA n. V. 1722); na čtiry aneb pet prstuw od wrchu (hárku papiera) klade se titul (WZ 1797); -ný, -ový príd k 1:
L. weci gste s prstowích knižeček pokradli a hnogem smradlawe polepili (BA 1789) tenkých na prst, z príručiel; (planty) s prstníma nochtamy odščipnute byty magu (WT 1790); k 3: try prstowe rukawycze (HOLÍČ 1723); digitalia: rukawice prstné (KS 1763); -ok [-ek], prštek [-ťok], -oček [-eč-] dem k 1: toto sú kolčoky, jej biele pršťoky (RL 15. st); digitulus: prstek (KS 1763); (muž) chistal kussu z prilozenym prstéčkúw (PT 1778); digitulus: prsteček (PD 18. st)

prštek
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) prštek
G (bez) pršteka
D (k) pršteku
A (vidím) prštek
L (o) pršteku
I (s) prštekom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) pršteky
G (bez) prštekov
D (k) prštekom
A (vidím) pršteky
L (o) prštekoch
I (s) prštekmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu