Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

liať leje lejú nedok.

1. spôsobovať, aby niečo tieklo; vylievať, vlievať: l. víno z krčaha, l. vodu do pohára

2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať: l. železo, sviečky, zvony; l-tie kovov zlievanie; l. olovo starý poverový zvyk na Ondreja

3. neos. expr. silno pršať, liať sa: celý deň l-lo

4. hovor. dávať šťavu (o hrozne): hrozno dobre l-lo

● expr. l. do seba (víno ap.) nemierne piť; l. olej na oheň podporovať zvadu, vášeň ap.; l. vodu do mora, do Dunaja a) pridávať tam, kde je už dostatok b) robiť zbytočnú robotu; l. vodu do koša robiť márnu robotu;

opak. al. nedok. lievať -a

// liať sa

1. silno tiecť, vytekať, stekať: voda sa l-e prúdom, krv sa l-e z rany, pot sa mu l-e z čela; expr. z nosa sa mu l-e má silnú nádchu

2. obyč. neos. expr. silno pršať, liať: celý deň sa l-e; prší, len sa l-e; dážď sa l-e

● l-e (sa) ako z krhly, z kanvy, z vedra silno prší; l-e sa z neho je veľmi spotený

liať leje lejú lej! lial lejúc lejúci liaty liatie nedok.

liať sa leje sa lejú sa lej sa! lial sa lejúc sa lejúci sa liatie sa nedok.

liatie -tia s. 1. odb. ▶ výrobná technológia spočívajúca v roztavení a ohriatí určitého materiálu v špeciálnej peci na odlievaciu teplotu a napúšťaní rozžeravenej tekutej hmoty do foriem: umelecké l. drahých kovov, bronzu, sivej liatiny; l. zvonov; formy na l. plastov; hut. tlakové, odstredivé l.; štúdium procesov liatia; výrobky získané liatím tekutej ocele do kokíl; sklár. výroba plochého skla ťahaním, liatím, valcovaním
2. stav. ▶ technológia spočívajúca v zmiešaní určitých zložiek materiálu a vody na tekutú hmotu, ktorá sa nanáša do foriem al. na plochu a následne tuhne: l. betónu; l. nášľapovej vrstvy podlahy
▷ ↗ i liať

liať leje lejú lej! lial lejúc lejúci liaty liatie nedok. 1. (čo kam) ▶ spôsobovať pohyb riedkej al. hustejšej tekutej hmoty; premiestňovať tekutinu z nádoby do nádoby al. z nádoby na nejakú plochu: l. vodu do hrnca, do vane; l. víno do pohárov; l. mlieko z krčaha; omáčku lejeme na cestoviny; Kriesili ju, liali jej vodu do tváre, aby ju priviedli k vedomiu, ale márne. [Š. Janega]
2. neos. expr. ▶ silno pršať: vonku leje; začalo hustejšie l.; už tretí deň neprestáva l.; Lialo už od štvrtka ako v súdny deň. [M. Zimková]
3. (čo (z čoho)) ▶ vpúšťaním roztavenej hmoty do formy zhotovovať, formovať, odlievať: l. zvony; l. z olova guľky, náboje; Pred sviatkom Božieho tela liali sviečkári z nového včelieho vosku voskovice. [V. Šikula]; Rimania vedeli liať tabuľové sklo a objavili všetky dnes známe druhy skla. [NP 1983] □ liať olovo robiť čary na získanie manžela (na Ondreja, 30. novembra, al. na Luciu, 13. decembra)
4. obyč. v spojení liať do seba hovor. expr. (čo) ▶ rýchlo, hltavo piť; piť niečo bez obmedzenia al. nasilu, logať: lial do seba pivo, ako keby to bola voda; s odporom lial do seba teplé mlieko; Alkoholici nevychutnávajú alkohol, lejú ho do seba, aby čím skôr pocítili jeho účinok. [InZ 2002]
5. hovor. expr. (čo do čoho) ▶ bez úžitku dávať, poskytovať neprimerane veľké množstvo niečoho: zbytočne l. peniaze do nereformovaného školstva; štát leje peniaze do organizácií pred zánikom
◘ fraz. leje ako/ani z krhly/z kanvy/z putne veľmi prší; expr. liať niekomu niečo do hlavy s námahou učiť niekoho niečo; expr. liať niekomu rozumy a) poučovať niekoho b) radiť nevedomému; liať olej do ohňa zhoršovať situáciu, vyostrovať napätie, hnev, zvadu nevhodnými poznámkami, rečami al. nevhodným konaním, dráždiť niekoho; expr. liať špinu na niekoho hovoriť o niekom niečo zlé; liať vodu do Dunaja/do mora a) pridávať tam, kde je už dostatok b) robiť márnu, zbytočnú robotu; liať vodu do koša robiť zbytočnú robotu
▷ opak. lievať -va -vajú -val

liať sa leje sa lejú sa lej sa! lial sa lejúc sa lejúci sa liatie sa nedok. 1. (z čoho) ▶ (o tekutinách al. tekutej hmote) obyč. s veľkou intenzitou padať z určitej výšky smerom dolu, silno tiecť: strecha premoká, zo stropu sa leje voda; V hrnčeku to zabublalo, zapufkalo a už sa z neho liala sladká kaša. [M. Ďuríčková]
2. (komu) ▶ (o telesných tekutinách) dostávať sa v slabšom al. silnejšom prúde von z tela; vystupovať, prenikať na povrch tela, tiecť, stekať: po tvári, po chrbte sa mu cícerkom lial pot; Tvár bola nehybná ako múr, len tiché slzy sa mu liali zo zapadnutých sivých očí. [A. Pavelková]; neos. z nosa sa mu leje má silnú nádchu
3. obyč. neos. expr. ▶ silno pršať, liať: ale sa leje!; prší prší, len sa leje [ľudová pieseň]; Hrmí a oblohu križujú blesky, z jasného neba sa leje dážď. [M. Zelinka]
◘ fraz. leje sa ako/ani z krhly/z kanvy/z putne veľmi prší; v krajine/tam, kde sa piesok lial a voda sypala ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula)

naliať -leje -lejú nalej! -lial -lejúc -liaty -liatie dok. 1. (čo/čoho (do čoho; na čo; komu)) ▶ voľným prúdom premiestniť tekutinu, obyč. z jednej nádoby do druhej: n. vodu, vody do hrnca, do umývadla; n. uvarený sirup do čistých fliaš; n. olej do motora; naliala mačke trochu mlieka do misky; rozšľahané vajcia nalejeme na zemiaky; nalej víno, vína hosťom!; Vstal, nalial mi čaju a pustil znova Ravela. [P. Jaroš]; Otvára fľašku, naleje na handričku čpavku. [A. Baláž]; pren. n. niekomu do duše, do srdca pokoj, odvahu, nádej dodať, vliať; A akoby bol do neho novej sily nalial, kráčal ďalej. [A. Bednár]
2. (čo (komu)) ▶ liatím naplniť nádobu: naliala si šálku kávy; z naliateho pohárika rozlial polovicu; Nalial aj mne za pohár. [J. Beňo]; Starká mi naleje zo dva kalíšky a ten ďalší pije už so mnou. [P. Kováčová]; Náhlivo si nalial plný pohár a na dúšok ho vypil. [LT 2010]
3. (komu (čo/čoho)) ▶ obslúžiť (alkoholickým) nápojom: krčmár, barman mu odmietol n. ďalší pohárik; prisadol si a dal si n. červeného vína; nalej mi doplna!; už aj deti chodia do pohostinských zariadení, kde im nalejú bez ohľadu na vek
4. obyč. v spojení naliať do seba expr. (čo) ▶ požiť nápoj, vypiť, obyč. vo väčšom množstve: v horúčave za deň naleje do seba aj päť litrov vody; nikdy do seba nenalejte veľké množstvo tekutín naraz; ukazuje jazvu na nohe, nalejúc do seba tretí pohár čaju; Nalial som do seba druhý kalištek a pomaly som sa pobral za ostatnými. [J. Kot]
5. expr. (čo/čoho do koho) ▶ dať vypiť al. prinútiť niekoho vypiť niečo: nalial doňho preventívne pár pohárov šampanského; Vytiahli ma na breh a naliali do mňa slivovice. [KSl 1965]
6. publ. al. expr. (čo; koľko do čoho) ▶ dať, vydať finančné prostriedky v prospech niekoho, niečoho al. s cieľom pomôcť niečomu, vložiť, investovať: n. peniaze do ohrozených bánk, do poisťovne, do ekonomiky; n. do projektu ďalších 10 miliónov eur
7. neos. expr. ▶ (o daždi) veľa napadať (z oblakov), napršať: Och, nalialo mi do tej haleny [pri pasení]. [A. Habovštiak]; Za celú noc toľko nalialo, že máme všade mokro, - poťažkal si majiteľ domu. [VNK 2002]
◘ fraz. expr. naliať niekomu do hlavy rozumu/[všelijaké] múdrosti al. naliať niekomu fištrónu poučiť niekoho; naliať si čistého vína povedať (si) pravdu
▷ nedok. ↗ nalievať, k 5 i liať

liať sa 1. p. tiecť 1 2. p. liať 3, pršať 1

liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadky • vlievať • nalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárov • vylievať • vypúšťať • zlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievku • prelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliaš • cediť (cez cedidlo): cedila polievku • čapovať (čapom): čapovali pivo do pohárov • expr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievať • zlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deň • expr.: cediť • cediť sa: cedí ako z krhly • hovor. expr.: pľušťať • šústať: začalo pľušťať, šústať na mesto • nár.: ridať sa • cechtiť sa

nalievať spôsobovať, aby tekutina tiekla do nejakej nádoby • vlievať • liať: nalieval, vlieval, lial víno do pohárov • cediť (liať cez cedidlo): cedila polievku do tanierov • čapovať (liať cez čap): čapovať pivo do pohárov • expr.: cvrkať • črpkať • cŕkať (nalievať malé množstvo)

pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc • nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá • zried. moknúť: vonku mokne • popŕchať • poprchávať • kropiť • kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká • spŕchať • spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo • nár. pokropovať • zried. pŕchať (J. Kráľ) • mrholiť • expr.: siholiť • sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť • prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť • smokliť sa • sopliť • sopliť sa • nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň • expr.: osievať sa • sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď) • expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo • expr.: liať • liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy • expr.: cediť • cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo • hovor. expr.: pľušťať • šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien • nár.: ridať sa • cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni • expr.: čľapotať • čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať • šľahať • prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1

prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdom • liať sa • valiť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdom • kniž. rinúť sa • nár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očí • stekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchu • kolovať • cirkulovať • obiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v tele • víriť • krúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienky • kniž. plynúť: slová plynú z úst ľahko • pulzovať • kniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žilách • prameniť • vyvierať • kniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izby • ťahať • tiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetov • viať • kniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík

šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sa • sypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých strán • liať sa • expr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá

2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhať • metať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očí • špliechať • striekať • prskať • expr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu

p. aj špliechať, hádzať

3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať

tiecť 1. (o tekutých látkach) pohybovať sa v nepretržitom prúde • prúdiť: voda v rieke pokojne tečie, prúdi; krv v žilách prúdi • liať sa (silným prúdom): mlieko sa leje z kanvy • expr. cediť sa • kniž. rinúť sa (v množstve): krv sa rinie z rán • roniť sa (tiecť po kvapkách): slzy sa dieťaťu ronili z očí • stekať (zhora dolu al. dovedna): z očí mu stekajú slzy; potôčiky stekajú do jedného prúdu • vytekať (tiecť odniekiaľ): zo stromu vyteká smola • kniž. plynúť (zvoľna): Dunaj ticho plynie • kniž. kanúť (obyč. po kvapkách): slzy jej kanú po tvári • expr.: cícerkať • čurčať (tenkým prúdom, cícerkom): zo žľabu cícerká, čurčí voda • žblnkotať • žblnkať • zurkotať • expr.: zurčať • žurčať • zurkať • čurkotať (pri pohybe tekutiny vydávať hlasný zvuk): potok žblnkoce, zurkoce, čurkoce • crčať • crkať • cvrčať • cvrkať • cvŕkať • expr.: curkať • crkotať (tenkým a hlasným, niekedy aj prerušovaným prúdom): mlieko crčí, c(v)ŕka do šechtára • nár.: cechtiť (sa) • cechtať (tiecť cícerkom) • expr.: hrčať • hrkotať (prudko): za domom hrčí rozvodnený potok

2. p. míňať sa 2, plynúť 1 3. p. zatekať

liať, leje, lejú nedok.

1. (čo) spôsobovať, aby niečo tieklo, vylievať: l. vodu, mlieko, tekutinu; pren. lejem slová chvály (Bend.) chválim; l. nádej, útechu do duše dodávať nádej, utešovať

● expr. l. slzy plakať; expr. l. do seba (víno a pod.) nemierne piť; l. krv prelievať na bojisku, bojovať; obetovať život; hovor. l. oheň a síru na niekoho veľmi sa hnevať, zlostiť, nadávať; l. smolu, olej na oheň podporovať niečo zlé; l. vodu na oheň mierniť, tíšiť niečo; expr. l. vodu do mora, do Dunaja, do koša robiť zbytočnú, márnu robotu;

2. (čo) niečo rozpustené, tekuté nalievať do foriem; formovať: l. kov, železo; l. zvonce, prstene, sponky; l. olovo na Ondreja starý zvyk mladých dedinských dievčat liať v noci z 30. nov. na 1. dec. roztavené olovo do vody a podľa tvarov odliatkov predpovedať, či sa do roka vydajú;

3. neos. expr. (o daždi) husto pršať: Vonku lialo čoraz väčšmi. (Zgur.)

4. dávať šťavu, mok (o hrozne): hrozno tohto roku leje;

opak. lievať, -a, -ajú;

dok. k 1 vyliať, k 2 uliať, odliať

|| liať sa tiecť, vylievať sa, vytekať: slzy sa lejú prúdom z oka, krv sa cíčkom, cícerkom leje z rany, pot sa z nich lial, pot sa leje z čela, dážď sa leje ako z krhly, ako z putne, ako z cievok, ako z vedra; Na druhý deň sa lialo (Jes.) husto pršalo; pren. svetlo, svit, jas sa leje do izby šíri sa, vniká; lejú sa prúdy reči plynú; žart. Bolo to v krajine, kde sa piesok lial a voda sa sypala začiatok rozprávok upozorňujúci na neskutočný ráz vyprávaného deja

ľať p. liať

léť p. liať

liať nedok. (ľac, lét, ľoč)
1. csl, okrem čiast. jstrsl spôsobovať, aby niečo tieklo, vylievať, vlievať: Neléj telo rumu, bo se opijemo! (Rochovce ROŽ); Chlapi léli do tíh železníh rúl ňeco (Bernolákovo BRA); No a mescami muśeľi vodu ľac, žebi to hlatko bulo (Smižany SNV); Po Kračuňe me fše doma spuščovaľi vino do jednej kadički a me ho ľaľi do pražni_hordovoch (V. Kazimír TRB)
F. ja_kebi do mora vodu léu̯ (Kuchyňa MAL), do polnoho gagora ľeje (Markušovce SNV) - pridáva tam, kde je už dostatok; ľeje do seba (Dol. Lehota DK), leje do sebe (Kameňany REV) - nemierne pije (obyč. alkohol)
2. os. i neos. csl expr. silno pršať: Adaj buďe ľejťi ďiešť (Kociha RS); Voda leje, uš sú plné brehi (Brodské SKA); Dňeś zrana diź ľau̯ (Sobrance)
F. ľeje ako s kupi (Rim. Píla RS), diść ľeje jak s kanvi, z gargali (Dl. Lúka BAR), ľeje jak s ciefki (Žakarovce GEL), ľeje ako z vreca (Pukanec LVI) - silno prší; ňech tam ľeje, šak to ňe z našeho (Dl. Lúka BAR) - keď je niekto ľahostajný k tomu, čo sa deje vonku, mimo neho; ked v maju ľeje, gazda śe śmeje (Sedlice PRE) - májový dážď je pre budúcu úrodu užitočný
3. csl nalievať roztavenú hmotu do foriem, taviť: Kováši la̋li aj gräce, motiki (Ratková REV); F ti_mesce ľaľi kanoni (Kendice PRE); Ta_maša bula, co še žeľezo ľalo (Rem. Hámre SOB)
L. olovo ľaľi (Dl. Lúka BAR) - veštili na Ondreja, aby určili povolanie budúceho ženícha; Ondreju, na ťebe olovo léjú (Betliar ROŽ) - zariekacia formula pri ondrejskom veštení
4. vin. vypúšťať, vydávať
a. i neos. šťavu (o hrozne): Po ňiekerie roke hrozno slabo ľeje, obzlášťe keď je suchuo ľeto (Pukanec LVI); Ag veľa muštu dá hruozno s preša, povie sa, že dobre ľialo (Sklabiná MK); Keré neboli masité tí hrozne, mali tenkú šupku, vácej to lálo (Suchá n. Par. TRN); Ludé šacujú, jako bude lét pri prešóvke (Štefanová MOD)
b. miazgu zo zrezaného viniča: Kedz mocno viňica plače, ta očka pośľepnu, pru_treba šregom zrezovac, žebi očko ňeľalo (Trnava p. Lab. MCH)
5. vypúšťať riedke výkaly (o dobytku): Ťeľce ľejú (Kaľamenová MAR); Samíma okrajkami ňesmieš krmiť (kravy), budú ťi liať (Brodzany TOP); lievať¹ opak.: Na vozi bola f črpáku voda, zebrali a tú mi lívali (Ružindol TRN); Proč to na mja léváš tú vodu? (Mokrý Háj SKA)

liať sa nedok.
1. i neos. csl silno tiecť, vytekať, stekať, vylievať sa: Ľen potom sä zo mňä kru̯ ľa̋la (Žaškov DK); Diéšč padal, vodi sa lálo po ceste, ani prejdzi_ca nedalo (Lančár PIE); Furmi buľi s pisku a ľalo śe tam kuz oľeju, žebi śe trimalo (Čemerné VRN)
F. ľeje sa mu za sáru (Mošovce MAR) - nedarí sa mu; leje sa mu pod ocas (Hlboké SEN), pes ňepluje, dokul sa mu pod ocas ňeleje (Bošáca TRČ) - čaká ho niečo nepríjemné; iba tag ľialo z ňeho (Lešť MK), ľalo śe z ňeho jag z vola (Dl. Lúka BAR) - veľmi sa potil
2. obyč. neos. expr. silno pršať, liať: Aľe sa aj ľeje, aňi na krog ňeviďíš! (Košťany n. Tur. MAR); A lem čo zaťiahou̯ voz na suchuo do pajte, už aj sa lialo (Čelovce MK)
F. ľeje sa aňi s krhľi (Prievidza), ľeje sa jak s konvi (Lamač BRA), leje sa jak s puténki, jak s čepáka (Štefanov SEN), la̋lo se ani s kadžiaški (Nandraž REV), la̋lo se ani z boški (Rochovce ROŽ), ľeje sa aňi s kúp (Tisovec RS), la̋u̯o sa, aňi čuo bi sa šetki chmari potrhali (Zázrivá DK), leje se, ako koj se oblak pretrhne (Kameňany REV), ľeje sa, aňi z vreca kebi sipau̯ (Opatovce n. Nitr. PDZ), jag bi hrach sipal, tak sa lálo (Dol. Súča TRČ) - o silnom, hustom daždi
3. neos. mať hnačku: Leje sa z ňeho (Bošáca TRČ)

lievať¹ p. liať

ľoť p. liať

liať [liať, lét, lít] ndk
1. čo (kam) spôsobovať, aby niečo tieklo, vylievať, vlievať, prelievať ap.: oblok pod pitworom, kterym se lege piwo do pinwicze (P. ĽUPČA 1630); wodu llat do kady (BUDATÍN 1690 U2); na dubowe uhlj litj wino (RN 17.-18. st); kdo wic lege do nadoby, preplňi nádoba (GV 1755); eg mamenko, zle ge, moga ritka lege, lege (KC 1791) o hnačke
F. chcessly co hasitj, plamen udusity, neleg oleg na ohen (BV 1652) neprispievaj k zlu; néktery z lidu izraelského byly we tmách, hrjchy gako wodu do sebe lýly (SLK 1766-80) veľmi hrešili; zdrž ruku, ňelej díťaťa krv (BR 1785) nevraždi ho
2. čo liatím tvarovať nej. látku al. zhotovovať nej. predmet: žádali nás, aby sme gim tu spizu do času maleho k liani zwonu požičali (STRÁŽNICA 1529); tohoto cechu su kotlary, kterj med legu (KoB 1666); kde wjra, když zahnati usilugu zimnyce cedulkamy, rozličným mrumraným nad nemocnimy a olowem a wosku litjm (SK 1697); ve Zvolene prve dela v Uhrach lgali (B. ŠTIAVNICA 1776 E)
3. (o hrozne) dávať šťavu, mok: hrozny gegich malo wina lelj (KT 1753); lievať frekv k 1: wodu lýwala na twár gegi (VP 1764); len ty Kriško, lievaj, lievaj (ASL 1770) nalievaj víno; balzam lival na geho hlavu (SS 18. st); liať sa ndk
1. expr silno tiecť: Symar gey uderil z czakenem, az se krew liala (ILAVA 1642); gako skrze rury a žlaby do hrdla wjna se legu až do oněměnj a rozumu stracenj (MP 1718); (Hadixa) otewrela (list), prečítala a mezi legícími sa po tvári slzami chwalila dobrotliwosť (BR 1785)
2. expr (o daždi) silno pršať: ne tak prssal, gak lel sa ustawičnie desst (KT 1753)
3. (o potokoch, riekach) vlievať sa: potoky do mora sa legu (GV 1755)

lievať p. liať