pucher p. puchor
puchor m. (púchor, pucher)
1. čiast. strsl, zsl žalúdok hydiny a vtákov: Aj huz a sliepka má ladveňički, aj puchor, pečenku, plúcá, srco, sťehno (V. Maňa VRB); Misela maď daš f puchore, preto zdochla (Klenovec RS); Puchri je aj piesog okren toho, čo sliepka požere (Brodzany TOP); Púchor dobre umi a daj do poľiefki s krkmi, pečienkú, sŕckom i nohámi (Čičmany ŽIL); Ten puchor mi potom nezecťe! (Chocholná TRČ); F puchore husi našli medenní penás (Vaďovce MYJ); Tá huz mala f puchore samí štrk (Bzince p. Jav. NMV); Uvarení puchor je dobrí (Trakovice HLO); puchor (Nitr. Hrádok NZ, Brusno PDZ); pucher (Mor. Lieskové NMV, Brezová p. Brad. MYJ); púchor (Bučany HLO); púchor (Iliavka ILA, Jedľové Kostoľany ZM)
F. nadutí jak puchor (V. Maňa VRB) - urazený; povedala to len tak s puchora (Červeník HLO) - bez prípravy, bez rozmyslenia
2. gem, zried. novohr žalúdok ošípanej: Mámo dva švankesi, napchaľi zmo puchor aj dorku (Kokava n. Rim. RS); Zo_šim napchámo tot puchor? (Rochovce ROŽ); Aj do puchora zmo spraveli šajt (Brusník REV); puchor (Turíčky LUČ)
3. elastický dutý orgán na zadržiavanie moču, anat. močový mechúr: Mol zepsuty puchor, šikol caly džeň furd a furt (Turzovka ČAD)
4. hrnček bankovitého tvaru: puchor (Sedl. Dubová DK)
5. expr. malý, nedorastený človek (často o deťoch), krpáň: Buďe s ňeho jednostaj iba takí puchor (Párnica DK); To je takí puchor (Lukáčovce HLO)
6. expr. hnevlivý, urážlivý al. nafúkaný človek (obyč. ako nadávka): Doz_o pámboch skárau̯, a furd ľen takí púchor s ňeho zostau̯ (Dol. Lehota DK); To je takí puchor, hňe_ci šecko zaprehenduje (Pukanec LVI); Ti jeden puchor nadutí! (Návojovce TOP); Takí puchor, nigdze ništ a len sa nadúvá (Šípkové PIE); Mala som frajera takého puchora (Čičmany ŽIL)