Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

beznádejný príd. pri kt. niet nádeje, zúfalý: b-á situácia, b. boj;

pren. expr. b. byrokrat nenapraviteľný;

beznádejne prísl.: b. sa zamilovať veľmi;

beznádejnosť -i ž.

beznádejnosť -ti ž.

beznádejnosť -ti ž. ▶ nedostatok, strata nádeje (na zlepšenie, nápravu a pod.); syn. beznádej: b. situácie; b. zdravotného stavu; nádej prevážila nad skepsou a beznádejnosťou; Starý otec len pohodil rukou a šiel ďalej, zhrbený vekom, bezmocný, smutný až do beznádejnosti. [J. Poničan]; Čln sa občas skryl za vlnou a vtedy som si uvedomoval beznádejnosť stroskotancov. [InZ 2002]

beznádejnosť p. zúfalstvo

zúfalstvo stav toho, kto stratil nádej, kto nevidí východisko • zúfalosť: zmocnilo sa ho zúfalstvo; zo zúfalosti si siahol na život • zúfanie: priviesť niekoho do zúfania • zastar. zúfanlivosť (Šoltésová) • beznádej • beznádejnosť: pocit beznádeje, beznádejnosti

beznádejný príd. pri ktorom niet nádeje, bez nádeje, zúfalý: b. prípad, b. stav; b-é zúfalstvo, b-á situácia, b. život, b. boj;

beznádejne prísl.: b. zaľúbený;

beznádejnosť, -ti ž.