bezmocný príd.
1. nemajúci dosť sily, bezvládny, nemohúci: b-é dieťa; ležal b.
2. nemajúci možnosť konať; svedčiaci o tom: vláda bola b-á; b. hnev
3. neschopný zabrániť niečomu: proti pohrome boli ľudia b-í;
bezmocne prísl.: b. čakať, ležať;
bezmocnosť -i ž.