výmerný príd 1. určený na meranie niečoho: geometricus: wymerny, na meranj náležity; arvipendium: wymerny prowaz nebo prut (KS 1763) 2. ktorý sa dá odmerať: mensurabilis: merny, wymerny, čo se merati a wymerati može (KS 1763) 3. adm týkajúci sa výmery: L. metatoria epistola: list wymerny (KS 1763 práv) písomný doklad o výmere a vlastníctve pôdy, výmer; -e prísl k 2: finite: wymerňe (KS 1763)