Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sympatia -ie ž. kladný citový vzťah k niekomu, niečomu, náklonnosť, op. antipatia: osobné s-ie, prejavovať s-iu k, voči priateľom

mať s-ie k niekomu sympatizovať s niekým;

sympatický príd. budiaci sympatie: s. človek, s-é prostredie;

sympaticky prísl.: vyzerať s.;

sympatickosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sympatia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.; sympatický; sympaticky prísl.; sympatickosť ‑i ž.

sympatický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.

-cký/167845 1.25: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 30732 americký/5364 nemecký/3416 anglický/1528 sympatický/875 košický/791 politický/632 typický/552 vedecký/525 technický/448 turecký/419 evanjelický/409 umelecký/406 akademický/391 (822/14976)

-ický/142441 1.19: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 23696 americký/5364 anglický/1528 sympatický/875 košický/791 politický/632 typický/552 technický/448 evanjelický/409 akademický/391 ekonomický/380 banskobystrický/316 belgický/304 komunistický/298 (703/11408)

sympatický príd. ‹g›

1. vzbudzujúci sympatie (op. antipatický): s. človek, s-á tvár; s. hlas milý, príjemný; s. návrh vyvolávajúci priaznivý záujem

2. anat. týkajúci sa sympatika: s-é nervstvo;

sympaticky prísl. k 1: pôsobiť s.;

sympatickosť -ti ž. k 1

blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný neďaleký neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučký blízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuzný spriaznený spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterský bratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný tesný úzky priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučký blízunký blízulinký


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahý milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milený premilý premilený ľúbezný preľúbezný zlatý prezlatý sladký presladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácny cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítaný vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučký milunký milenký milučičký milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavý vľúdny prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivý dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľský srdečný úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežný prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplý hrejivý oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučký milunký milenký milulinký milučičký premilý presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemný sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabný ľúbezný lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypekný krásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošný roztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdny prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučký milunký milenký milučičký chutnučký chutnulinký milulinký premilý preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajer chalan štramák fešák gavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimec galánsubšt. šamster


príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživý blaženýkniž. blahý oblažujúci slastný hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepekný pôvabný utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilý roztomilý rozkošný ľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučký chutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn príma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúci potešiteľný radostný lichotivý optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský rajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medový cukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


sympatický p. príjemný, milý 3


vítaný 1. ktorého, ktorý radi vidíme: vítaná návštevamilý príjemný sympatický (ktorý vzbudzuje sympatie): prišli k nám milí, príjemní, sympatickí ľudiazastar. rádvidený: rádvidený hosť (Vajanský)

2. p. vhodný


vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý priateľský kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľný dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sympatia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. kladný, priaznivý, priateľský pomer k niekomu al. k niečomu, náklonnosť, priazeň (op. antipatia): mať, cítiť, vzbudiť s-ie k niekomu, k niečomu; osobné s-ie; získať si s-ie niekoho; Pre svoju vľúdnu povahu a pracovitosť teší sa všeobecnej sympatii. (Vám.) Ak by bola obapolná sympatia, nuž by ste sa zobrali. (Tim.);

sympatický1, 2. st. -ejší príd. milý, príjemný, budiaci sympatie (op. antipatický): s. človek, s. zjav, s-á tvár, s-á postava; byť niekomu s. páčiť sa; pren. Sympatické. sú miestnosti a parky v dobríšskom zámku (Mráz) útulné, pekné;

sympaticky prísl.: prijať niečo s. so sympatiami; vyzerať s.;

sympatičnosť i sympatickosť, -ti ž.


sympatický2 príd.: anat. s-é nervstvo inervujúce úkony, pohyby vnútorných orgánov a vnútorného svalstva

Zvukové nahrávky niektorých slov

sympatický: →speex →vorbis
a veľmi sympatický človek et très sympathique de sa personne
veselý a sympatický chlapík joyeux et sympathique garçon

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu