navoľno, pís. i na voľno prísl. hovor. 1. ▶ (o zvieratách) s možnosťou voľného pohybu, bez pripútania, upevnenia, voľne, slobodne: n. ustajnené kone; dobytok sa tu môže pásť n.; mačiatka behajú po dvore n.; Majitelia psov, ktorí nerešpektujú zákon a svojich zverencov púšťajú navoľno. [PaR 2011]
2. ▶ bez obmedzenia, bez podmienok, prekážok, voľne: ten liek dostať v lekárni na voľno; kúpiť si zdravotnú pomôcku n., bez predpisu; robí vence n., bez objednávky; Vlak nezastal. Mal navoľno a dojachal do stanice. [Š. Bednár] mal voľnú trať
3. ▶ bez tlaku, voľným spojením, priložením k niečomu, nie tesne, nie pevne, voľne: cesto pred pečením n. zviňte; Až 80 percent autosedačiek je nainštalovaných nesprávne a navoľno. [Mma 2009]; Drobné plody bobuľovín ukladáme do pohára navoľno. [RN 2009]