dozorca -u mn. -ovia m. kto dozerá: väzenský d.;
dozorkyňa -e -kýň ž.
dozorca -cu pl. N -covia m.
dozorca -cu pl. N -covia m. 1. ▶ kto vykonáva dozor, kto dozerá na niekoho, na niečo: ozbrojený d.; väzenskí dozorcovia vo väznici; žel. d. prepravy, spádoviska; šport. traťový d.; zastar. staničný dozorca [I. Izakovič] 2. cirk. práv. ▶ (v evanjelickej cirkvi) neordinovaný, laický volený funkcionár: zborový, dištriktuálny, generálny d. ▷ dozorkyňa -ne -kýň ž.
dozorca kto dozerá: väzenský dozorca • dohliadač • ban. slang. štajger (banský dozorca) • dozorný (kto má dozornú službu): dozorný pri bráne • zried. dozerač (Tajovský)
inšpektor kto vykonáva úradný dozor, úradnú kontrolu: inšpektor hygieny práce • dozorca (kto dozerá): väzenský dozorca • kontrolór (kto kontroluje): technický kontrolór • zastar. škôldozorca (školský inšpektor)
dozorca, -u, mn. č. -ovia m. kto dozerá na niekoho, na niečo: d. väzňov, telegrafný d.;
dozorkyňa, -ne, -kýň ž.
dozorca m. nov. kto dozerá na niečo al. na niekoho: Šva chce tu tod dozorca? (Kameňany REV); dozorkyňa ž.: Prišla aj dozorkine gu dečom (Kameňany REV)
dozorca m kto vykonáva dozor, správca: dozorca wazeňá welice si ho polúbil (DS 1795)