čiarka [čá-] ž, čiarok m 1. krátka čiara: praeducere linas (!): čarki tahnuti (KS 1763); accentus: wznássenj hlasu a k tomu slaužjcý čárky, muzycké čárky (CL 1777) noty, znamienka nad notami; s týchto základných čárkuw možu sa littery skládat: z dluhých oprátkawých, z haduspusobných (čiarok) (UP 1780) 2. gram interpunkčné znamienko: litery nazýwame wssecko okrom obrazků, bodek a čarek (BZ 1749); -ový príd k 1: linearis liniowy, čárkowy, čo k liniam a k čárkam náležj (KS 1763); čiaročka [-eč-] dem k 1: lineola: čárka, čárečka (KS 1763) L. gram čárečka ostrá, eufonická označenie prízvuku; čárečka okruhlá nad u označenie dĺžky samohlásky krúžkom; od čáreček nad literami dělj se čárečky mezj literami, gedna přemá před přjlepkem pomlčka; gedna přiokruhlá w podiwěnj otáznik; gedna dlauhá w wykřikowánj výkričník (KrG 1704)