zvesiť dok.
1. dať dolu z visiacej polohy, zložiť, sňať, op. zavesiť: z. kabát, obraz, bielizeň, zástavu
2. nakloniť voľne smerom dolu, ovesiť, skloniť, spustiť: z. uši, krídla, chvost; z. hlavu i fraz. a) rezignovať b) zahanbiť sa
● → odísť so z-eným nosom;
nedok. zvesovať
// zvesiť sa ovisnúť, klesnúť: kútiky úst sa mu z-li