Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rám -u m.

1. ozdobná a ochranná obruba obrazu, zrkadla ap.: drevený, pozlátený r.; dať obraz do r-u

2. konštrukcia, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo upevňuje, napína ap.: r. dverí, okna, píly; napnúť plátno na r.; r. bicykla;

rámový príd.: r-é železo, r-á píla;

rámik -a, rámček -a m. zdrob.

rám rámu pl. N rámy I rámami m.

rám -u m. ‹n›

1. ozdobná a ochranná obruba obrazu a pod.

2. konštrukcia, do ktorej sa niečo vsadzuje, ktorá niečo nesie, spevňuje a pod.: okenný r.; r. bicykla, píly;

rámový príd.

konštrukcia nosná časť, nosná sústava niečoho • kostra: konštrukcia, kostra mosta • skelet: betónový skelet stavby • konštitúcia (stavba tela): človek slabej konštrukcie, konštitúcie • rám (konštrukcia, do ktorej sa niečo vsádza, ktorá niečo upevňuje, napína): rám bicykla • zastar. sústav (Vajanský)

obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri

2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme

rám p. konštrukcia

rám, -u m.

1. ozdobná al. ochranná obruba obrazu, okna, dverí, zrkadla ap.: zlatý, pozlátený, drevený, kovový, hrubý, široký r.; bohatý r. bohato zdobený; okenný r., r. obrazu, r. dverí; vložiť niečo do r-u;

pren. čo sa rozkladá okolo niečoho, čo obrubuje, obklopuje niečo, rámec: rám belasých hôr (Fig.); rám vlasov (Jes.); Brada išla dookola, robiac tmavý rám okolo oholenej tvári. (Kuk.)

● hovor. iron. daj si to za rám výraz vyjadrujúci urazenie sa po nesplnenej žiadosti o nejakú vec; nechaj si to;

2. zariadenie, ktoré niečo napína, udržuje v určitej polohe, pohromade ap.; kostra niečoho: vyšívací r., formovací r.; napnúť plátno na r.; nosný r.; r. bicykla, podvozku; stav. murovať do r-u stavať z tehlových blokov vopred pripravených vo forme;

rámový príd.

1. patriaci na rám, ktorý je na ráme: r. klinec, r-é železo, r-é rebrá;

2. v ktorom sa využíva rám ako konštrukčný prvok: r. vozík, r. kalolis, r. filter, r-á píla, r-é dvere, r-á anténa;

rámik, -a m. zdrob.

1. malý rám;

2. včel. ochranná drevená obruba, v ktorej včely stavajú svoje dielo

rámček p. rám¹

rámový p. rám¹

rám¹ m. (rém)
1. ozdobná, ochranná al. oporná obruba po obvode
a. csl okien (príp. dvier): Na rám použiľi ľišťavuo drevo (Králiky BB); Poumívaj okná a rámi, a futrá ťieš! (Návojovce TOP); Falce na dveráh a oblokah musia dobre pasuvaď do falcou na firštokah a oblokovih rámach (Pukanec LVI); Ket opucuješ okná, ponatíraj rámi s petrolínom (Červeník HLO); Mav som osi f chiži, polla ráma si vivŕtali díru aš pekne núter (Nitr. Blatnica NIT); Oblag mal ram, co do ňeho śe založila šiba (Dl. Lúka BAR); Dzveri, oblaki treba povišadz na rami a da_dzaskľic (Brezina TRB); rém (Brodské SKA)
L. oblokoví rám (Pukanec LVI) - časť okna, na ktorú sa vešajú (pripevňujú) okenné krídla
b. csl obrazov: Švagor bou̯ kolár, aľe veďeu̯ aj virezávané rámi na obrazi spraviť (Ležiachov MAR); Nat stolom sme mali v hlbokém ráme velkí obras Boského Srcca kolom dokola vičačkaní s tilangrom a bukrétkámi (Červeník HLO); Kin zme ňimaľi skľenára, aj obrazi zme zaprávaľi do rámou (Pukanec LVI); Dámo tod obrázog do rámu (Nandraž REV); Obraz je v rame (Studenec LVO); Ten obraz ma šumni ram (Dl. Lúka BAR); rám (Brodské SKA)
F. taká bola, jag bi hu z rámu vistrihól (Zvončín TRN) - veľmi pekná
c. včel. včelieho plástu: Ram u uľoh je dreveni a do toho ramu śe davaju mediscenki (Žalobín VRN)
d. riečice, sita al. pleteného roštu: Rám na siťe sa ňiekedi pokríveu̯, rozišou̯ aľebo aj zlomeu̯ (Pukanec LVI); Sušierňe boli muruvané a leski boli z lieskovích paličiek, len rám bou̯ s peuňejšieho dreva, bukového, dubového (Dubodiel BÁN)
e. koša: A potom sa spraví rám a rám sa obviňe lupcamí a košíg je hotoví (Mokraď DK); ram (Kys. N. Mesto)
f. platne na sporáku: Rám na šporhéťe držau̯ pokope žeľezňie platňe a bou̯ aj okrasou, často zme ho šmirgľuvaľi (Pukanec LVI); Chliep sa viválau̯ a sáďau̯ do pece, lopatu zme si dali na takí vístupok, rám okolo pece (M. Hoste BÁN); Očizdz ram zos šmirgľom! (Torysa SAB); Scahnula zaprašku na ram, žebi ňezhorela (Dl. Lúka BAR); rám na šporhéce (Stupava BRA); rám na šporhelce (Rozbehy SEN)
g. obuv. topánky nad podrážkou: Rám sa menuje kéder (Hlboké SEN); rám (Ludanice TOP)
h. dna hrnca: Klaďifkom a pridršku sa to dno ohibalo, dokola sa potem urobel ram (Nesluša KNM)
2. obvodové zariadenie, na ktoré sa upína
a. strsl, jzsl látka (na vyšívanie al. pri šití odevov): Robím rámi na višívaňia, čo višívajú ženi (Poniky BB); Rišelije višívam na ráme, aj kelim (Návojovce TOP); Mala som voláké grabaté tí deščički na ráme, bavlnki sa mi zachitávali (Brestovany TRN); Volakedi zme višívali na ráme (Vištuk MOD); Rukáfce, tí zaz na takí rán sa natáhli a sa odmeralo, jag bude ruká_velkí (Slov. Grob MOD)
b. garb. (surová) koža pri čistení: Kožä sä naťa̋hla do drevenieho rámu a nožom tú kožu oškrabovaľi (Žaškov DK); rám (Rajec ŽIL)
c. list píly: Rám na pilke sä mi zlomiu̯ (Repištia REV); Volakedi si robievali kováči pílke zo starích kosí a píleli len tak, bez rámu (Sitnianska BŠ); Rám píľi je z dvuch krajovih laťieg a mitlštika (Pukanec LVI); pilka ma ram (Dl. Lúka BAR); rampilka s platnem, zo źeľeznim ramom (Ľubotice PRE); rám pílki (Černová RUŽ); rám na pilku (Zlatno ZM); ram na pilku (Rochovce ROŽ)
d. vlnitý plech na pracej doske: Na vekši veci me maľi rajbačku, mala taki dreveni ram a u štretku bula taka velňita bľacha (Slivník TRB)
3. nosná (obyč. drevená) podporná konštrukcia
a. strsl, miest. zsl krovu al. dlážky: Hore na skľepe boľi rámi vihorené (Ležiachov MAR); Vimeralo sa pekňe a upevňovalo na rám (Pukanec LVI); S praviďiel je kol-dokola takí rám, ten leží na tích puntovíh hradách (V. Maňa VRB); Na krovi sa najprv na zemi šetko prichistalo, zrisovalo na profili a zrezalo a rám sa zložeu̯ na dvore, to boli hradi, čil sa to trámi (Nitr. Blatnica NIT); rám (Laskomerské BB, Bošáca TRČ, Myjava)
L. spodňí rám (Laskomerské BB) - brvná, na ktoré sa pribíja dlážka
b. plte: rám plťe (Nižná TRS)
c. vin. pod sudmi, kantnár: Plné sudi sa dávajú na rám (Modranka TRN)
d. na upevnenie kolies presúvacieho mechanizmu (napr. elevátora): Na zelezném ráme su štiri zelezné kolesá, na kerích sa levátor prevážá (Trakovice HLO)
4. konštrukcia, ktorá tvorí nosnú kostru
a. miest. sstrsl, zsl zariadení na spracovanie vlákna pri výrobe plátna (kolovratu, mechanického motovidla, krosien, cievnika a pod.): Snovački ňebolo ťäškuo postaviť, hej, to boľi takie dva rámi, sä ta_krížom preložiľi a prevľekľi čes takú žrť (Žaškov DK); Do kolečka bula napojená drevená sprúška pribitá na stojácom ráme (Dol. Súča TRČ); Na ráme boli prichicené ostatné časci kolovradu (Trakovice HLO); rám varštaka (Myjava); rám (Brestovec MYJ, Stupava BRA, Rozbehy SEN)
L. sponní rám (Trakovice HLO) - podstavec kolovratu, na ktorý je prichytená horná časť s kolesom; vrchní rám (Trakovice HLO) - horná časť kolovratu, na ktorú sa upevňuje koleso
b. rôznych hospodárskych nástrojov a zariadení (valca, brán, sejačky, sečkovice, mlyna a pod.): Rám na preši museu̯ biď mocňí (Pukanec LVI); Val (mlynského kolesa) bou̯ na vankúši a vankúž bou̯ na ráme (Prochot NB); Toto zloženié (gepeľ) bulo upevnené na drevenném ráme ze silníh dubovíh hranolóv (Dol. Súča TRČ); Obráneg je zelezní rám, f kerén sú zasadzené zubi (Bošáca TRČ); A vimeňeu̯ som šecko na novo, elevátor noví, mláťačku novú, len kostra ostala, lebo rám bou̯ železní (Hrušovany TOP); Bráni mali drevenní lebo zelezní rám (Trakovice HLO); Riéčice sa fkladali do rámóv na rajtari (Trakovice HLO); Epštok, to dreveni ram, co na ośi (Dl. Lúka BAR); rám válka (St. Turá NMV); ram na žeľeznich koľčetoch (Stropkov)
c. bicykla: Ňemala nosič, viezla chlapca na ráme (Návojovce TOP)
5. včel. vosková stena v úli, medzistienka: Viberali rámi a mali aj medomet, čo ten mäd vifŕkau̯ z rámou (Medzibrod BRE); Sitá su na ráme (Trakovice HLO); Ket povirezuje stare rami, to je voščina, to śe vivari (Hnilec SNV)
6. závesná drevená polica (príp. s vešiakom) na
a. strsl, miest. zsl, vsl kuchynský riad: Oťec si vimisleu̯ do kuchiňe rám, abi sa mau̯ ďe ra̋d otkladať (Zázrivá DK); Mľiečňike zme vešiavaľi na rám, maľi zme ho pribiťí na piľieri cieňi (Pukanec LVI); Rám bou̯ ozdoba chiži, mau̯ klince dreveňie, tan sa krčiaške vešali aj taňieri (Dol. Strehová MK); Prvej boli pokrívki na pokrivníku, na takém ráme, a tam boli tri háčečki a na to sa zavesila aj žufanečka (V. Rovné BYT); Na rame mame poukladane taňire, pohare, harčički (Torysa SAB); Grati zme maľi na rame, to bul ram na taňire, v hiži bul tu na tej straňe (Baldovce LVO); A pri dzveroch, to z dreva bul zrobeni ram a tam śe kladľi taňere, misečki (Arnutovce SNV)
b. hont knihy a šaty: F chiži zme mávaľi dlhí rám, navrchu bívaľi speuňíke a kňiške, vo fachu gombíke, cverni a takuo keďečo a naspotku viseľi povešaňie hábi (Pukanec LVI)
c. pracovné (obyč. remeselnícke) náčinie: rám (Prievidza); ram (Kys. N. Mesto)
7. i ráma ž. jzsl stojan s hákmi na zavesenie zaklatého prasaťa: Prasa sa potom zavesí na rámu a tam sa opaluje a rozobírá (Ludanice TOP); Ščúl to (prasa) visí na ráme, no a ten masár stáhne ten krupón a potom prereže brucho, vibere črevá (Modranka TRN); Volakedi sa na rám prasa nedávau̯o (Štefanov SEN); rém (Rohožník MAL, Brodské SKA)
8. obyč. drevená forma, mustra na vytvarovanie al. vypracovanie
a. obuv. rôznych druhov obuvi al. ich častí: Stredňíg v ráme sa volau̯ aj kľúč (Lipt. Hrádok LM); Na ráme sa zošíva sára ručňe (Ludanice TOP); Sary na čižmi še ramovali na skladacom rame (Turzovka ČAD); rámi do bótóv (Zavar TRN); rám (Lipt. Hrádok LM, Sládečkovce ŠAĽ, Madunice HLO)
b. kož., klob. baraníc al. strechy klobúkov: rám (Kys. N. Mesto)
9. pohyblivá časť strúhadla na upevnenie kapustnej hlávky pri rezaní: Bov takí rám na hlavičku, to behalo po takom járku a keť kapustu podrobili, dali do korita, do vandlov (V. Maňa VRB); Nože na kapustu, to bóv rám, deska a v néj dva ostré nože (Trakovice HLO) rámček m. zdrob. expr. k 1, 2: Širokí rámčog okolo obrazu ľepšie ukáže ako úski (Králiky BB); Ťem pľech, to malo takie ránčoke (Cerovo KRU) rámový príd. k 2, 4: v spoj. rámová pílka (Podlužany BÁN); rámová pilka (Or. Jasenica NÁM, Slov. Ľupča BB, Kokava n. Rim. RS, St. Turá NMV, Sládkovičovo GAL); ramova pilka (Kys. N. Mesto, Dl. Lúka BAR, Udavské HUM); rámová píla (Pukanec LVI); rámová pila (Teplý Vrch RS); rámoví blatník (Borová TRN), rémová pilka (Lamač BRA) - úzka ručná stolárska al. kováčska píla, ktorej ostrie je napnuté v ráme; rámové nožnice (Svätoplukovo NIT) - druh nožníc na strihanie železa; rámová obruč (Myjava) - železná obruč v sudovom ráme, do ktorej sa ukladajú drevené dúžky pri výrobe suda; rámové motovidlo (St. Turá NMV) - nástroj na navíjanie nití z vretien al. z cievok kolovratu; rámové kušňice (Rajec ŽIL) - časť záboja pozostávajúca z dvoch drevených rámov, ktoré sa prikladajú na naplnenú plsť pri výrobe oleja

rám² p. riama

rém p. rám¹

riama ž. i riam, rám² m. obyč. mn. č.
1. miest. zsl úzky a nízky sklad látky, záhyb, riasa: Ja ani neviem, jako friško sa mi tétog rámi pokrčeli (Val. Belá PDZ); Pekňe zatlač ti riami na vokolku (Zliechov ILA)
L. vibieraňie na riamoch (Zliechov ILA) - spevňovacia a ozdobná výšivka cez nariasenú tkaninu
2. i riamka ž. snitr, priev, už úzka ryha na pokožke, vráska: riami na čeľe (Nedožery PDZ); ramki (Choňkovce, Jenkovce SOB) rámik² i rámiček² m. zdrob. expr. k 1: Tak si ten každí tento rámičeg mosí vzá_do prstou a preondád ho až dolu na samí kraj (Val. Belá PDZ); rámik (Val. Belá PDZ)

rám m
1. ochranná, ozdobná obruba nejakého predmetu (okna, obrazu ap.): platil sem mlynarowy Ondregowy od 4 ramow fl 2 (MOŠOVCE 1563); Kalywoda od ramuw dal fl 1 (TRENČÍN 1587); tissliarowy, co rami sprawal a geden stolcek do kostola, dal sem d 35 (ZVOLEN 1626); (inventár) osem oblokuw z nehodnimy starimy ramamy bez skel (HRIČOV 1680); wyssneg chyzy od dwora dal sem sprawyt obloky, ramy som sam sprawyl (L. JÁN 1702); (inventár) obraz w čerwenem rame dubowem 1 (M. KAMEŇ 1772)
2. konštrukcia na upevnenie, napnutie niečoho, napr. pri tkaní: w Ziline a w Rajczy wssetczy szukeniczy mohu sobe wlny sukeniczke a ramy udelaty (P. BYSTRICA 1506); od ramow sukeniczkich ode trich przigal sem d 99 (TRENČÍN 1580); nema žadni mystr z ramu žadneho sukna snimati ani odriglowati, lečby prw przehlednuto bylo pod pokutu d 50 (SKALICA 1697); tendicula: rám, na který saukenjcy saukno a ssewkine platno wytahugj (CL 1777); -ový príd k 1: z riadu cimrmanskeho pri hospodarstwi nechane gsau: dwe dlata, cžtiri nebožice, 1 pilka ramowa (ZVOLEN 1634); inventarium: ramowa pilka 1 (M. KAMEŇ 1732); -ik dem k 1: malarowy trenčanskemu od obrazuw, na ktore ramiky malowal, fl 2, d 25 (P. BYSTRICA 1722)