naruby prísl. na rubovú stranu, naopak: prevrátiť šaty n.
● obrátiť (svet, život ap.) n. celkom premeniť; obrátiť, poprevracať niečo n. uviesť do zmätku, neporiadku
naruby prísl.
naruby prísl. ▶ na rubovú, opačnú stranu, z rubovej strany, naopak: obrátiť vrecká n.; prať, sušiť oblečenie n.; obliecť si tričko n. □ kuch. rezne naruby rezne pripravené opačným postupom, najprv obalené v strúhanke a potom v rozšľahaných vajciach a vypražené ◘ fraz. obrátiť život/svet naruby celkom premeniť; obrátiť/prevrátiť niečo/všetko naruby a) urobiť zmätok, neporiadok b) zmeniť význam povedaného, prekrútiť niečie slová
naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačne • obrátene • prevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevrátene • inverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodou • naruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, naruby • fraz.: dolu hlavou • hore nohami
naruby p. naopak
naruby prísl. naopak, opakom na lícnu stranu: Prevrátil kabát naruby. (Heč.); pren. Svet nám obratia naruby. (Karv.)
naruby i narub prísl. zsl, vsl na rubovú stranu, naopak, obrátene: Poobliékali si narubi kabáti a nás strašiévali (Kostolné MYJ); Ráno mala nalíco céra a otpolodna mala narubi manka ten vlnág (Ružindol TRN); Obrácel kabát narubi a má zas pekní (Prosné PB); narub (Fačkov ŽIL, Čečejovce MOL, Plavnica SĽ) F. šetko robí narubi (Prosné PB) - opačne, inak ako treba, naopak
naruby prísl naopak: inverse, inverso ordine: naopak, naruby (PD 18. st)