Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.

1.prísť (význ. 1 – 15, 20): d. načas do roboty; vlak už d-l; d. z výletu; d-li nám pomôcť; d-la mi zásielka; d-la zima; d. do rozpakov; d. k majetku; d. o deti; d-la naňho únava; na každého d-e 10 korún; žil, ako d-lo; d. na chybu; hovor. neos.: ak na to d-e ak bude treba; d-e k zmene

2. kniž. nadobudnúť, dosiahnuť, docieliť: d. uznania, spravodlivosti

3. dosiahnuť želaný stav: zemiaky necháme d. dovariť (bez ohňa); obraté jablká d-u dozrejú

4. hovor. minúť sa, spotrebovať sa: d-l nám cukor; d-la mu trpezlivosť

→ prísť;

nedok. dochádzať -a, dochodiť1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel dok.

dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel došla dôjduc dôjdený dôjdenie dok.

dochádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom niekam pravidelne, opakovane prichádzať: d. autobusom, vlakom; domov dochádza každú sobotu; každodenné dochádzanie do práce je náročné; Dvaja sme dochádzali do školy v okresnom meste. [P. Andruška]
2. (ku komu, k čomu; kam) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom sa približovať; syn. prichádzať: dochádzame k nášmu domu; dochádzajú na koniec dediny; práve dochádzajú k nám; To bolo znamením, že dochádza do rodného kraja, lebo za týmto mostom sa ukážu prvé kopce. [K. Lazarová]
3.byť niekam dopravovaný, doručovaný, dodávaný; syn. prichádzať: tovar nám dochádza včas; zoznam novín dochádzajúcich na našu adresu; Postupne dochádzali do hlavného stanu podrobnosti o vzbure. [M. Ferko]
4. (k čomu) ▶ získavať, nadobúdať niečo; syn. prichádzať: k peniazom dochádza veľmi ľahko
5. (k čomu) ▶ dospievať v nejakej činnosti až k nejakej hranici; syn. prichádzať: d. k záveru
6. (o koho, o čo) ▶ strácať niekoho, niečo; syn. prichádzať: dochádzame o kamarátov; nedbalosťou dochádzal o majetok
7. ▶ (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) postupne sa niekoho zmocňovať, niekoho postihovať; syn. prichádzať: dochádza na mňa spánok; premôcť dochádzajúcu únavu
8. (na čo) ▶ postupne niečo objavovať al. si niečo uvedomovať; syn. prichádzať: už dochádza na chybu v účtoch; neos. Až teraz mu dochádza, ako vyzerá svet, do ktorého ho rozmrazili. [A. Vášová]
9. (k čomu) ▶ postupne sa k niečomu dostávať, dopracúvať; syn. prichádzať: d. k poslednému bodu programu
10. iba v zápore neos. (na čo; ø) ▶ nemať dosť finančných prostriedkov: nedochádza mi na stravu; Platil som, ale horšie bolo, že mi potom na iné nedochádzalo. [Š. Žáry]
11. neos. (k čomu) ▶ (obyč. o udalostiach) začínať sa uskutočňovať; stávať sa skutočnosťou; syn. nastávať: potom dochádza k násilnostiam; každý deň dochádza ku škriepkam; Vedci zistili, že ešte dlho pred zemetrasením dochádza v zemskej kôre k zmenám. [NP 1986]
12. kniž. (čoho) ▶ úsilím získať, dosiahnuť niečo pozitívne: konečne dochádza uznania
13.dosahovať konečný, želaný stav: hrušky dochádzajú v debničkách
14. hovor. ▶ postupne sa míňať, spotrebúvať: káva nám už dochádza; dochádza mi trpezlivosť; Starý tvrdohlavec, ktorému bolo do smiechu, hoci mu dochádzali sily. [P. Glocko]
15. (do čoho; k čomu) ▶ ako slovesná zložka lexikalizovaných spojení: d. do pomykova stávať sa neistým; d. do rozpakov stávať sa rozpačitým; d. k presvedčeniu postupne sa presviedčať; d. k zisteniu postupne zisťovať; d. k poznaniu postupne poznávať
fraz. dochádza mi dych nevládzem
dok. k 2 – 9, 11 – 15dôjsť


dochodiť1 -dí -dia dochoď! -dil -diac -diaci -denie nedok. zastaráv. 1. (kam; ø) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom niekam pravidelne, opakovane prichádzať: Do terénu za pacientmi dochodil. [L. Ballek]; Synovia denne dochodili a nosili tú istú zvesť. [J. Horák]
2. (ku komu, k čomu; kam; ø) ▶ chôdzou sa približovať: už dochodia k nám; Dochodia k záhradke, kde leží klát sváka Ondruša. [M. Figuli]
3.byť niekam dopravovaný, doručovaný: dochodil o ňom chýr; Naprestiera novín, ktoré dochodia na jeho meno. [F. Hečko]
4. iba v zápore neos. ((komu) na čo) ▶ nemať dosť finančných prostriedkov: Na liečbu v Tatrách nedochodilo. [A. Devečková]; Chcela vydávať dcéru a nedochodilo jej na patričnú výbavu. [P. Zván]
5. neos. (k čomu) ▶ (obyč. o udalostiach) začínať sa uskutočňovať; stávať sa skutočnosťou: Tu, pravda, dochodí k sporu. [A. Matuška]
6.dosahovať konečný, želaný stav: jačmeň už tiež dochodí
7. neos. ▶ (s neurčitkom) vyjadruje nevyhnutnosť: Teraz mi dochodí pred sviatkami odísť. [M. Valehrachová]; Že mu vraj dochodí bosému ísť. [M. Figuli]
8. (k čomu) ▶ ako slovesná zložka lexikalizovaných spojení: d. k poznatku spoznať; d. k zisteniu zistiť
dok.dôjsť


dôjsť dôjde dôjdu dôjdi! došiel došla dôjduc dok. 1. (kam) ▶ chôdzou al. dopravným prostriedkom sa premiestniť, dostať sa; syn. prísť: d. domov pešo; d. niekde autom, vlakom; d. na koniec ulice; d. do cieľa; d. k oknu; d. na vlak stihnúť; nedôjdeš načas do školy; poobede k nám došli hostia; dôjdite si k nám po ovocie
2. ▶ (o dopravnom prostriedku) pohybom sa dostať; syn. prísť: vlak ešte nedošiel; autobus došiel presne
3. ▶ vrátiť sa odniekiaľ na pôvodné miesto; syn. prísť: kedy ste došli z dovolenky?; deti už došli z výletu; syn došiel z vojny
4.obrátiť sa na niekoho, obyč. so žiadosťou; syn. prísť: došiel za učiteľkou, aby mu poradila; čo s tým nedošiel za mnou?
5. ▶ pribudnúť do istého kolektívu, nastúpiť do istej funkcie; syn. prísť: došiel k nám nový pracovník; Čo budeme robiť? Nedošli nám konferencieri! [Ľ. Feldek]
6.byť dopravený, doručený, dodaný; syn. prísť: včera došiel tovar; došiel mi list; došla nová zásielka; došlo oznámenie; noviny dnes nedošli; došli správy, že nepriateľ už zaútočil
7. ▶ začať byť, jestvovať; syn. prísť, nastať: toho roku došla zima skôr; došla búrka; došlo prudké ochladenie
8. (do čoho) ▶ dostať sa do istého stavu, postavenia, ocitnúť sa v istej situácii; syn. prísť: d. do ťažkej situácie; d. do módy stať sa módnym; Akosi nemohol dôjsť do správneho rytmu. [R. Sloboda]
9. neos. (k čomu) ▶ stať sa, uskutočniť sa, prebehnúť v istom čase (obyč. o udalostiach); syn. prísť, nastať: všetci čakali, že dôjde k zmene, k zlepšeniu; k náprave nedošlo; došlo k zaujímavej situácii; na mnohých miestach došlo k zosuvom pôdy; došlo k nehode; rozpovedz, ako k tomu došlo; bol rád, že nedošlo k najhoršiemu; k ničomu nedošlo; došlo medzi nimi k ostrej roztržke; Chcel som ti zavolať, ale nejako k tomu nedošlo. [E. Gašparová]
10. (k čomu) ▶ získať, nadobudnúť niečo (obyč. bez osobitného úsilia); syn. prísť: ľahko d. k domu, k peniazom; došiel k majetku podvodmi
11. (k čomu; na čo) ▶ premýšľaním, úsudkom a pod. sa dostať k niečomu, docieliť niečo; syn. prísť, dospieť: d. k názoru, k presvedčeniu, k stanovisku; d. k cenným výsledkom, ku konečnému záveru; Na nápad za milión došli stupavskí rybári. [Vč 1978]
12. (na čo) ▶ úmyselne al. náhodou objaviť, nájsť niečo; syn. prísť: d. na stopu; d. na chybu v účtoch, v počtoch; nemohol d. na to, kde sa pomýlil; nebol by na to došiel, keby mu nezavolali; došli sme na to neskoro
13. (o koho, o čo) ▶ byť zbavený niekoho, niečoho; syn. prísť, stratiť: d. o deti; d. o oko; Nesmiem zmárniť ani hodinu. Ináč dôjdem o všetko. [A. Hykisch]
14. (na koho; zastar. koho) ▶ postihnúť, zachvátiť niekoho (obyč. negatívne); syn. prísť, zmocniť sa: došli na mňa driemoty; došla naňho únava; došiel ho hnev; neos. došlo mu zle
15. (na koho) ▶ získať, dostať časť pri delení, rozdeľovaní; syn. prísť, ujsť sa, pripadnúť: na každého dôjde vrece múky; na jedného hosťa dôjdu tri zákusky
16. kniž. zastar. (čoho) ▶ úsilím dosiahnuť, docieliť niečo; syn. dobrať sa: d. uznania, spravodlivosti; dôjsť slávy [J. Blažková]
17. hovor. ▶ (o varenom jedle, o ovocí a pod.) dosiahnuť želaný stav, nadobudnúť želané vlastnosti: zemiaky dôjdu v pare dovaria sa; obraté hrušky dôjdu dozrejú; Na pažitiach sa podívaš, či nám už raž došla. [D. Tatarka] dozrela
18. hovor. ▶ postupne sa spotrebovať, vyčerpať sa; syn. minúť sa: cukor, benzín nám došiel; došli mu peniaze; došla mu trpezlivosť stratila sa; Redaktorka naprázdno preglgla, akosi jej došla invencia. [J. Puškáš]
19. neos. hovor. (komu) ▶ intuitívne zistiť, pochopiť, porozumieť; syn. napadnúť: až teraz mi došlo, čo tým myslel; nedošlo mu, že má mlčať; I jej isto-iste došlo, že to nebudú bežné hodiny telesnej výchovy. [Vč 1988]
20. (do čoho; k čomu) ▶ ako slovesná zložka lexikalizovaných spojení: d. do pomykova stať sa neistým; d. do rozpakov stať sa rozpačitým; d. k presvedčeniu postupne sa presvedčiť; d. k zisteniu postupne zistiť; d. k poznaniu postupne poznať
fraz. ak na to dôjde ak bude treba; došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze; došlo mi na rozum/na um spomenul som si; dôjde/došiel rad na niekoho, na niečo niekto, niečo bude nasledovať; dôjde/došlo na lámanie chleba nastane, nastal rozhodujúci okamih; zastar. dôjsť konca skončiť sa; kam by sme došli! výraz rozhorčenia, nevôle; nedôjsť ďaleko málo dosiahnuť, docieliť; nedôjsť nikam nič nedosiahnuť, nedocieliť; vec došla [] tak ďaleko, že... al. došlo to [] tak ďaleko, že... vec sa vyvinula do krajnosti ◘ parem. na každého [raz] dôjde spravodlivý trest al. zaslúžená odplata nikoho neminie
nedok.dochádzať, dochodiť1

-sť/1228995±260 3.32: verbá inf. dok. 134920 náj/26860 prí/17922 odí/13157 prej/8954 prinie/6039 uvie/5955 vyj/4659 uj/4442 dôj/3734 privie/3071 zavie/3024 záj/2924 voj/2275 (107/31904)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dopátrať sa pátraním sa dozvedieť • vypátrať zistiť: dopátral sa pravdy; vypátral, zistil pravduprísť dôjsť (na niečo; dopátrať sa rozumovou úvahou): prišiel, došiel na to, v čom je príčina neúspechudopracovať sa dospieť (po dlhšom čase): dopracovali sa, dospeli k výsledkuvypozorovať vybadať (pozorovaním): vypozoroval, vybadal podstatné črty súčasnej kultúryvyskúmať vybádať (vedeckým skúmaním): vyskúmal účinky žiareniavyšetriť (skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či hovorí pravduexpr.: vyhrabať vykutaťkniž. vyhriebsť (systematickým hľadaním): vyhrabal zaujímavé informácievystopovať vysliediť: postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to staloexpr.: vysnoriť vyšpehovať vypáčiť (Dobšinský)


dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sa dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholecdôjsť prísť: došli, prišli na koniec dediny

3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosah dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveňdostať sa dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrostidôjsť prísť: došiel, prišiel na prah dospelostidozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenievyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v prácidopracovať sasubšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniudomôcť sa dovolať sa dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivostidoprosiť sazried. dožiadať saexpr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministradobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvukniž.: zožať dôjsť dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania


dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsť prísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniudosiahnuť docieliť dostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľdopracovať sasubšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkomkniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania

2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieť dozrieť: dospel, vyspel, dozrel na mužakniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelovyrásť dorásť narásť: už vyrástolfraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok

3. p. dostať sa 1


dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsť prísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuť dospieť dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sa zaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúť preniknúť vojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsť odísť opustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť sa vymaniť sa uniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať sa vylízať sa vysekať sa vyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovať fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať zadovážiť zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiť stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsť prísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuť občiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesť odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovať inkasovať utŕžiť stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúť zlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieť uderiť buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúť tresnúť tresknúť trepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúť strčiťexpr.: štuchnúť šuchnúťhovor. expr.: bacnúť bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliť trknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúť naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísť dôjsť objaviť nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiť naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúť nabodnúť napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiť natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sa dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiť prikročiť priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúť dobehnúť priletieť doletieť pritrieliť dotrieliť pripáliť dopáliť priraziť doraziť prikúriť dokúriť priklusať doklusať pricválať docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčať dofrčať prifrňať prifučať prifuňať prifukotať prihartusiť priharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sa dohnať sa privaliť sa dovaliť sa prirútiť sa dorútiť sa prihrnúť sa dohrnúť sa dosypať sa nahrnúť sa primlieť sa domlieť sa pritiahnuť prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať dohrčať prirapčať dorapčať prihrkotať dohrkotať prihrmieť dohrmieť prihrmotať dohrmotať prihrmotiť dohrmotiť prirachotiť dorachotiť dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachať dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúť dokvitnúť prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sa dovliecť sa pritrepať sa dotrepať sa dopratať sa priterigať sa doterigať sa pridrgáňať sa dodrgáňať sa priredikať sa doredikať sa priteperiť sa doteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sa dorepetiť sa primotať sa domotať sa pripantať sa priplantať sa doplantať sa prihrabať sa dohrabať sa prikrbáľať sa dokrbáľať sa dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sa dotárať sa pritmoliť sa dotmoliť sa pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sa doknísať sa prikolísať sa dokolísať sa pritackať sa dotackať sa prikľuckať sa dokľuckať sa prikyvkať dokyvkať sa dokývať sa došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať dokrivkať dokrivkať sa pribadkať dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa priplúžiť sa doplúžiť sa prikĺznuť sa prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sa doplaziť saexpr. priplichtiť sa priliezť doliezť prištverať sa doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať docupkať pricapkať docapkať priťapkať doťapkať (sa) priťupkať priciepkať priskackať priskočiť prihopkať prihopkovať pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovať dotancovať prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa došuchtať sa prišúchať sa došúchať sa prišuchnúť sa došuchnúť sa prišmotlať sa prišmochtať sa došmochtať sa prišmotkať sa došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať dopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať docestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovať dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzať poprichodiť podochádzať podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziať zobrať nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť si zaobstarať (si) obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyť vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupať vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieť vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákať vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiť stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsť prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť si utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriť zagitovať naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovať naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dochádzať, -a, -ajú i dochodiť1, -í, -ia nedok.

1. častejšie, pravidelne prichádzať, prichodiť niekam: d. vlakom do školy, do práce; dochádzajú nám chýry (Tim.); dochádzajú nám listy (Šolt.); Sedliak najradšej dochodí po doktora v nedeľu. (Kuk.)

2. (kam, odkiaľ) približovať sa, blížiť sa, prichádzať, prichodiť: Keď dochádzali k bráne, vybehol k nej Ďurko. (Bod.) Potok hadil sa zďaleka, ktovie, z ktorých až vrchov dochodil. (Šolt.)

3. (k čomu) dospievať, dostávať sa, dosahovať niečo: d. k záveru, k výsledku, k presvedčeniu;

4. (komu) končiť sa, prestávať, byť pred úplným spotrebovaním: Strelivo vám dochádza. Vaše postavenie je beznádejné. (Karv.) Podmaníkovi dochodil čas, keď sa mal zísť výbor. (Tat.)

dochádza mu dych nestačí;

5. (komu na čo, zried. i čoho, i s neurč., neos., najmä v zápore) stačiť, byť niečoho dosť, mať dosť: Anča vstala dnes o polnoci, a ešte jej času nedochodí. (Tim.) Slúžku držať ti nedochodí. (Kuk.) Akoby mali tisíce a z tých stačilo a dochodilo ešte i na doktora. (Taj.) A na také (cigary) vám dochádza? (Tim.)

6. (k čomu, neos.) nastávať, stávať sa, vyskytovať sa: dochádza, dochodí (dochádzalo, dochodilo) k zmenám, k násilnostiam, k bitkám, k omylom;

7. hovor. dozrievať: Jačmeň už tiež dochodí. (Kuk.);

dok. dôjsť

|| dochodiť sa nár. dohadovať sa, škriepiť sa: Keď sa už máme dochodiť, dochoďmeže sa celkom. (Kuk.)


dôjsť, dôjde, dôjdu, došiel, rozk. dôjdi dok.

1. prísť, chôdzou, dopravným prostriedkom, pohybom sa niekam dostať, dosiahnuť nejaké miesto: d. domov, d. z práce, d. niekam načas, došiel mi list, zpráva, zásielka došla, oznámenie došlo

nedôjsť ďaleko; nedôjsť nikam málo docieliť, dosiahnuť; nič nedosiahnuť, nedocieliť;

2. dostihnúť, zastihnúť, stihnúť: d. (nedôjsť) na vlak; Veď nedôjdete na stanicu. (Taj.)

3. (koho) zachvátiť, opanovať: Zato už i starého došiel hnev. (Kuk.)

4. (k čomu, zastar. i čoho) dospieť k niečomu, dosiahnuť, docieliť niečo: d. k správnym uzáverom, d. k cenným výsledkom, d. k chybným náhľadom; Takým spôsobom nikdy nedôjdeš do cieľa. (Jégé) Teraz pozoruje, že ani uznania nedôjde. (Tim.)

5. neos. (k čomu, zried. i na čo) uskutočniť sa, stať sa, nastať: došlo k zlepšeniu, k zmene situácie, došlo k vzrušujúcim udalostiam; Došlo až na to, že Ivan bol v škole zavretý. (Šolt.)

6. byť dosť, stačiť, vystačiť: Z toho, čo ti ja posielam, na dohán veru nedôjde. (Kuk.)

7. zried. minúť sa, spotrebovať sa: múka nám došla

došiel mu dych vyčerpal sa, nevládze;

8. dozrieť, prísť do vyhovujúceho, optimálneho stavu: hrušky došli, dôjdu (napr. po obraní pred dozretím);

9. zried. prestať ísť: hodiny došli;

nedok. dochádzať i dochodiť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dejsť p. dôjsť


dójdziť p. dôjsť


dojíť p. dôjsť


dôjsť dok. (dójť, dejsc, dójdzit, dojít, dondzic, dont, dvójci)
1. csl prísť, dostať sa niekam (chôdzou al. dopravným prostriedkom): F takej šľuhave ľedvím činom som domou duošla (Dol. Lehota DK); Zašla som ňie va̋dz ako sto metrou a duošieu̯ mä jeden na bicigli (Mokraď DK); Ňeduojšov už g vlakovi (V. Bielice TOP) Kot s paše (kozy) duojšle, dostále piťia (Čelovce MK); Došli zme na roli (Blatné MOD); Tak sem bola zle, že moseli aj v noci dondzit ke mňe (Bernolákovo BRA); Milka chcela též dójsc, ale čosi hej do toho prišlo (Trstie ILA); Išeu̯ dále, došeu̯ na nedvieda (Jablonové MAL); Jak som orav, došóv som na hniézdo šršnóv (Bučany HLO); Ku ňim paropci ňemohľi dejsc (Sedlice PRE)
2. csl prísť, byť dopravený, doručený: Duojšov celí vagón uhlia (V. Bielice TOP); Lizd nán došól s Kanadi (Brestovany TRN)
3. nastať, uskutočniť sa: Kin son tatan prišla, tag aj večer došou̯ (Poltár RS); Hrubá búrka došu̯a (Záh. Bystrica BRA); V zime zmrzne, donde perenospora (Myslenice MOD); Došli ím roki, že sa budú ženit (Jablonové MAL)
F. dokedi duojďe na mňa rad (V. Bielice TOP) - kedy budem ja nasledovať; kod duojšla na kráuku sila, vimekla som ho (teľa) voka (Čelovce MK) - keď začala tlačiť, siliť sa
4. csl dosiahnuť, získať: Len kebi mohov duojť k peňiazom (V. Bielice TOP); Museu̯ sem sa učit, abich došeu̯ ke chlebu (Záh. Bystrica BRA); Ňemohél k tomu dvójci (Bošáca TRČ); Čiľká máťe choďiť, abi vás to duošlo, abi sťe teda té mašini dostaľi (Lipník PDZ); Ňeznam, či me to mesco dujdze (Studenec LVO); Ku ňičemu tag ňedojdzeš (Dl. Lúka BAR)
F. na každého dójde (Lukáčovce HLO) - každému sa ujde
5. dostať sa, preniknúť: Riade zme zložile, žebe na priesadu duojšlo slnce (Čelovce MK); Keť choroba duojde do pľúc, ofca zdochňe (Zázrivá DK); Šag oní dondú aj do takéj rodzini! (Vištuk MOD); Došla velikéj hanbi (Bošáca TRČ)
F. já som mu došou̯ na žilu (Svätoplukovo NIT) - odhalil som jeho povahu; došieu̯ na psa mrás (Martin) - dostal sa do ťažkostí; pomáli delé dvajdeš! (Rochovce ROŽ) - ponáhľaním možno všeličo pokaziť
6. dostať sa, újsť sa niekomu; stať sa, nastať: Za tem traseňím duojšle na ňu sile (Čelovce MK); Mädouňíčke rozdávau̯ takin, kerí maľi ďeťi, abi sa každimu duošlo (Lišov KRU); Došla ho dobrá služba (Bošáca TRČ); Jak to dojde, že jeden to dostane a druhí né! (Brodské SKA); Keď došlo k súdu, tag mi ho zabili (Svätoplukovo NIT); Fčil došu̯o g zápuace (Záh. Bystrica BRA)
7. napadnúť, spomenúť si, prísť na um: Friško mi to nedónde na misel (Čataj MOD); Došlo mi na rozum, že mám aj sito (Semerovo HUR); Naráz mi došlo do hlavi, že já sa vidávad nebudem (Vištuk MOD); Ňemu došu̯a pamat, že on má píščelku (Jablonové MAL)
8. vystačiť, byť dosť: Ňeduojďe mi aňi na tabák (Prievidza); Ako bej aj došlo pre ťeľkú pätoraj! (Málinec LUČ); Na jar nám aňi slama ňeduošla (Drienovo KRU)
9. csl dozrieť, dostať sa do vyhovujúceho (zrelého) stavu: Zbožá došlo (Hor. Lehota DK); Jablšká ešče dvajdú na pvajde (Ratková REV); Fizole aždaj duojdu, kím budú mrazi (Slov. Ľupča BB); Rajčini už duojdu na slnke (V. Bielice TOP); Zboží aj krížoh dojde (Lukáčovce HLO); Žito f čutke dujdze (Studenec LVO)
F. gruľe pot pokrifku dujdu (Studenec LVO) - dovaria sa
10. minúť sa, spotrebovať sa; prestať ísť (o hodinách): Múka nám už došla (Bánovce n. Bebr.); Hodzini prám došli, način jíh naťáhnút (Bošáca TRČ); Hodini dójdú (Lukáčovce HLO)
11. prísť o niečo, stratiť; zhynúť: Misľím, že táto hruška duojďe, ľebo má málo ľísťa (Mošovce MAR); Aj o muža som došla, umreu̯ (Svätoplukovo NIT); Každí tam došeu̯ o život (Brodské SKA); Já sem su̯apší, já dondem o hu̯avu (Jablonové MAL)
F. tam ci dojda konca (Dl. Lúka BAR) - zničia ťa
12. neos. zomrieť: Už mu došlo, ňeňi ho viac! (Košťany n. Tur. MAR); Ňebuďe uš ten dlho žiť, už mu duojďe (Mošovce MAR); Duojde mu (Slov. Ľupča BB)


dójť p. dôjsť


dondziť p. dôjsť


donť p. dôjsť


dvójci p. dôjsť

dôjsť [dô-, do-], zsl dondziť dk
1. (o človeku a i. živých tvoroch, o dopravných prostriedkoch) chôdzou, pohybom dosiahnuť nej. miesto, prísť niekam: az k tomv swiedku dogdu (ŽK 1473); ya bych k Wassy Milostty sam bol rad dossel (ILIJA 1598); dwogda Mlinarow Gyuro, uderel ho (NEMŠOVÁ 1690); čo gsú toto za slowá: nagcit, wenďit, doncit (BA 1789); do pivovara z huoli z drewom za den nemožeme dvojst (ORAVA 1795 LP)
F. po niti klbka dogdess (SiN 1678) o rozumnom uvažovaní
2. preniknúť, dostať sa niekam: dossla jest nas zialoba od Židow na was (VIEDEŇ 1488 E); čekati, dokud jeho hlas duojde (CA 1617 CM); slyna aby až do brucha dossla (BlR 18. st)
3. dosiahnuť, docieliť niečo: gsme ssikowany od nassich panow k Wassie Milosti, zebychom u Wassie Milosti mohli služby dogity (SUCHOHRAD ( 1458) E); radosty s nym neduogde (BAg 1585) nedočká sa; gestly instans k tomu weku duogde (PRÍLES 1635) dožije sa; wěku swého pres sto let dossli (FP 1744)
L. skrze reocupatiae suda sprawedliwost duoyti (SUČANY 1597) dostali zadosťučinenie; poriadok (na) koho d-e príde rad na niekoho: dokad gich znowu poradek dogdie (TRENČÍN 1713); poradek dossel na Ondrega Balaža, že mu richtar tjch wojakow na tu gednu noc dowgedel (KOŠECA 1748)
4. (o ovocí) dozrieť: dinne za geden den dogdu (PR 18. st)
L. (syn a dcéra) dossly czloweczenstwy (NEDEDZA 1530) stali sa dospelými; d. do/k zrelosti dozrieť: marussowe gahody do zrelosti dogdu (SN 1772); owocze k zrelosty nedogde (PUKANEC 1795)
5. (o čase) nastať: wtomže hnedky hodina skončenj žiwota gého dossla (DRAŽKOVCE 1730); (morušovníkom) guž čas dogssel, aby sa zawinuli (SN 1772)
6. čo prísť na niečo, zistiť: pakliby se to na niekom dosslo, ten ma sstroffan bity (OCHTINÁ 1697); pričinu toho možeme dogiti, gestliže se dobre rozpamatugeme (MS 1758)
7. dobehnúť: usylowal se on podwodne Krista dogity (CS 18. st) podviesť, oklamať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a pokúsime sa dôjsť et nous tâcherons d'arriver
a technický rozvoj došlo et de développement technologique ont
desať minút došli obaja dix minutes après, tous deux arrivaient
dôjsť k ústiu, ktoré atteindre l'embouchure, qui
došla do malého prístavu arriva au petit port
došli na suchšiu pôdu atteignirent le sol asséché
gentleman došiel na stanicu le gentleman arriva à la gare
môže dôjsť veľmi rýchlo peut se produire très rapidement
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu