Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ponížiť -i dok.

1. potupiť, pokoriť, pohaniť: nedať sa p. hrubosťami, urazili ma a p-li

2. urobiť menej významným: bibl. kto sa povyšuje, bude p-ený;

nedok. ponižovať

// ponížiť sa pokoriť sa: viac sa nep-m (pred nikým);

nedok. ponižovať sa

ponižovať sa -žuje sa -žujú sa -žuj sa! -žoval sa -žujúc sa -žujúci sa -žovanie sa nedok.

ponižovať -žuje -žujú -žuj! -žoval -žujúc -žujúci -žovaný -žovanie nedok.

ponížiť, -i, -ia dok.

1. (koho, čo) ublížiť niekomu na vážnosti, pokoriť, pohaniť, potupiť: Nechcela ju ponížiť a priviesť do rozpakov. (Kuk.) Rodisko moje hockto poníži. (Smrek)

2. (koho, čo) zatlačiť, odsunúť na bezvýznamné miesto, urobiť bezvýznamným: Dary Múzy ponížiť na predmety hnusných trhov. (Jes.); bibl. Kto sa povyšuje, bude ponížený.

3. zried. (čo) uviesť do nižšej polohy, znížiť: p. hlas (Vaj.); Každý vrch a pahrbok bude ponížený. (Hviezd.);

nedok. ponižovať, -uje, -ujú

|| ponížiť sa

1. (pred kým, pred čím i bezpredm.) vykonať niečo nezodpovedajúceho vlastnej dôstojnosti, vážnosti, hrdosti, pokoriť sa: Ponižte sa predo mnou! (Tim.) Ponížil sa až do prachu. (Dobš.) Rumeň jej horí na líci, že sa musela prvá ponížiť. (Kuk.)

2. zried. klesnúť do nižšej polohy, znížiť sa: Hlava Kazimírova klesla, plecia sa ponížili. (Vaj.);

nedok. ponižovať sa

ponižovať sa nedok. robiť sa menej významným, znižovať svoju dôstojnosť, koriť sa: Ňepoňižuj śe jej! (Chrasť n. Horn. SNV)

ponížiť dk
1. čo znížiť, urobiť niečo nižším al. menším: bude pak časem potreba vyhladavat takove strovne veci a jejich cenu a wáhu do poradku uviest, podvyšit neb ponižit a limitovat (MB 1759); mesýc ponjžil swé rohy pod twé (P. Márie) neyswetegssé nohy (UV 1763); každá hora a wršek bude ponižen (Le 18. st)
2. koho, čo pokoriť, pohaniť, potupiť niekoho, niečo: satis hominen depressit: dosti toho člowěka snjžil, ponjžil, skrotil (WU 1750); ó, panno prekrásna, proč jsi již až do prachu zeme hrozne ponížená? (ASL 1763); refringere gloriam alicujus: ňecy powest dobru a meno ponjžiti (KS 1763); ty, Pane, lid pokornj spassyss a očj pyssnych ponjžjss (BlR 18. st); ponižovať ndk
1. k 1: diminuo: uméňssugem, ponjžugem, wahu znjžugem (KS 1763); (Venušine) úst rti barvú svojú premáhali a ponižovali zrozenú šarláta (ruží) ucťivosť (BR 1785)
2. k 2: elevo: potupugem, ponjžugem; taxo: haňám, wysmjwám, ponjžowati (KS 1763)
3. komu čo podrobovať niekomu niečo: knezowi ponížug dušu twogu (BN 1796); ponížiť sa dk
1. znížiť sa: tangere terram: ponjžiti seba až k zemi (KS 1763) padnúť na zem;
x. pren diekugy tobe, Pane Gezissy, ze gsy pro mne z trunu sweho swateho tak hluboce se ponizity racil, do tohoto placliweho odoly stupity (AgS 1708)
2. pokoriť sa: Pan nass nebeski prigiti račil, abi nam služil a zde na tomto swete se ponižil (TC 1631); kdy se ponjžiss, gratiu obdržjss, spurným slowúm pokog dag (BV 1652); obmakčilo sa srdco twé y ponjžil syse pred oblyčagem božým (KB 1757); nedawno mister twug pred tebu tak se ponižil, že klekna na swe kolena, nohy tebe omiwal (KP 18. st); ponižovať sa ndk
1. k 1: čjm gest wjzssa, tym wjce se ponjžuge (SLK 1641-57); y nakrywowat sa bude wysokóst lidská a ponjžowat sa bude wysóst mužská (KB 1757)
2. k 2: kazdy pred Bohom wzdj se ponjžvge, spvsti se na rvce bozj (LK 1690); instans panu Jeszensky Györgyowy any pričiny k wade a bitzte nezawdal, ale wo wsseczkem gemu se ponižugice odpowedy z ponizenostou dawal (MARTIN 1731); gakožtó tén, ktery kwjlj a zarmúceň gest, tak sem sa ponjžoval (KB 1757); trj králj mohlj reknut, procz se mame ponizuwat tak malemu ditatj (Káz 18. st)
F. kdo se ponižuge, bude powissen (TC 1631) pokorní prídu do neba