Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

skade, expr. i skadeže zám. opyt. príslov. odkiaľ, skadiaľ: s. idete? neviem, s. to máš

bohvieskade, pís. i bohvie skade zám. neurčité príslovkové

čertvieskade, pís. i čertvie skade zám. neurčité príslovkové

ktohovieskade, pís. i ktohovie skade zám. neurčité príslovkové

ktovieskade, pís. i ktovie skade zám. neurčité príslovkové

skade zám. opytovacie príslovkové

bohvieskade, bohvieskadiaľ, pís. i bohvie skade, bohvie skadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieskade, čertvieskadiaľ: b. sa tu zjavil; Studne sú plytké, voda z ciest, zo smetísk a bohvie skade do nich natečie. [Inet 2001]

čertvieskade, čertvieskadiaľ, pís. i čertvie skade, čertvie skadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu al. začiatku smerovania (často so záporným hodnotením); syn. bohvieskade, bohvieskadiaľ: č. prišiel; č. to má; Čertvie skade sa berie! [V. Ferko]

ktohovieskade, ktohovieskadiaľ, pís. i ktohovie skade, ktohovie skadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu al. začiatku smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno skade; syn. bohvieskade, bohvieskadiaľ: k. sa poznajú; prišli sem k., ale už skúpili najlepšie pozemky

ktovieskade, ktovieskadiaľ, pís. i ktovie skade, ktovie skadiaľ zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta pôvodu al. začiatku smerovania (často so záporným hodnotením); nevedno skade; syn. bohvieskade, bohvieskadiaľ: prišli chlapi k. a kládli pasce na zajace; Za jasných večerov sa pri zrúcanine kaštieľa zjavoval ktovie skadiaľ - čierny kôň. [J. Nižnánsky]

odkiaľ 1. vyjadruje otázku zameranú na miestne al. smerové východisko, al. na pôvod; z ktorého miesta, z ktorej strany • odkade • odkadiaľ: Odkiaľ, odkade, odkadiaľ si sa tu vzal? • skade • skadiaľ: Skade, skadiaľ to máš? • expr.: odkiaľže • odkadeže • odkadiaľže • skadeže • skadiaľže: Odkiaľže, skadeže ju len poznám? • poet. skiaď (Botto, Kostra)

2. uvádza príslovkovú, predmetovú a prívlastkovú vzťažnú vetu • odkade • odkadiaľ • skade • skadiaľ: nevie, odkiaľ, odkade má začať; Vráťte sa ta, skade, skadiaľ ste prišli!

skade p. odkiaľ 1, 2

skade zám. prísl. odkiaľ, skadiaľ: Nemáte skade troviť. (Tim.)

skade [ska-, ske-; -de, -dze], skadiaľ zám prísl
1. odkiaľ: unde venis: szkadz izes (TV 17. st); kdi Andrass zazrel swedka, s timito rečmi sa ho opital: skade sy, diabol twogeg matery (M. KAMEŇ 1719); chodte za panom fiscalisom a doložte ale y prjčinu, prečo a skadel ste zahnali (statok) (SUDICE 1789);
x. pren čert wie, skede ty ge ruka, skede noha (KRUPINA 1734) odkiaľ pochádzaš
2. kade, kadiaľ: (neteri) za zywobyty sweho gednu zem dal, ktera lezy pry kryzy, zkade se do Kralowgec chody (KRUPINA 1691); byl sem w izbe a widel sem geho pres oblok, když yssel stade, skade y ginj ljde chodgewagu (PUKANEC 1708); (priatelia) podagte rady, do teg zahradj skade mam gjti a do nej wjti (PoP 1723-24)