čestný príd.
1. statočný, poctivý, počestný; svedčiaci o cti: č. človek, mať č. úmysel; č-á práca, č. boj; č-é vyhlásenie
2. určený na poctu, udelený ako pocta (za zásluhy ap.): č. titul; č-é uznanie; č-á funkcia neplatená; č. člen, č. doktorát; č-á stráž, č-á rota
● č-é slovo! výraz uistenia;
čestne prísl. k 1: č. žiť, č. obstáť;
čestnosť -i ž.