sršať -í -ia nedok.
1. (obyč. o iskrách) prudko vyletúvať: z vatry s-ia iskry;
pren. expr.: z očú mu s-ia iskry blýskajú sa mu (od hnevu); s-í z neho nenávisť, radosť vyžaruje
2. expr. citovo sa prudko prejavovať, horieť: s. hnevom, nenávisťou, veselosťou; oči mu divo s-li; s. od zlosti