kričať -í -ia nedok.
1. vydávať krik, volať: k. zo sna; k. na ratu, z celého hrdla veľmi
2. krikom upútavať niečiu pozornosť, privolávať, volať: k. za odchádzajúcimi
3. hlasno hovoriť; krikom napomínať, hrešiť: čo tak k-š! k. na deti
4. expr. byť krikľavý (význ. 2): farby k-ia; bieda až k-í je zjavná