Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

priniesť -nesie -nesú dok. → doniesť (význ. 1 – 4): p. nákup, p. si knihu; p. dobrú správu, odkaz; práca p-la radosť; p. niekoho o peniaze

□ p. obeť niekomu obetovať sa; p. do poriadku usporiadať

● hovoriť, čo slina na jazyk p-ie tárať; p. niekoho do hrobu spôsobiť niekomu smrť; p. niekoho na žobrácku palicu, na mizinu, navnivoč ožobráčiť; p. (dieťa) na svet porodiť;

nedok. prinášať -a donášať (význ. 1)

// priniesť si doniesť si: z domu si p-l zlozvyk

priniesť -nesie -nesú prines! -niesol -niesla -nesúc -nesený -nesenie dok.

priniesť si -nesie si -nesú si prines si! -niesol si -niesla si -nesúc si -nesený -nesenie si dok.

doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštu • vniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izby • rozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajky • expr.: dovliecť • privliecť • vovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvora • hovor. došikovať: došikovali nám z pošty balík • expr.: dopratať • dotrepať • pritrepať • doteperiť • doterigať • doteružiť • došutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batoh • podonášať • poprinášať • expr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohy • doviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správu • pridať • vniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehy • uverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4

dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili letecky • doviezť • priviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnice • dodať: suroviny dodali v stanovenej lehote • doručiť: balík doručili včas • distribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladov • doplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesť • priniesť: dopravil, doniesol mi kufre • dotisnúť • dotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytu • dotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred dom • dováľať • dovaliť • dogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bráne • dovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôr • hovor. došikovať • expr.: došutrovať • došupovať • doteperiť • doredikať • doterigať • doteružiť • dotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbu • prepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice

priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihu • expr.: privliecť • dovliecť • pritrepať • dotrepať • doterigať • dopratať • priteperiť • doteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domov • poprinášať • podonášať • expr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinu • uverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýlenie • spôsobiť • privodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škodu • vyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo zisk • vniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodiny • priviesť • doviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstva • pren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesť • pripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetko • pozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti

pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí

spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiť • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba • kniž. učiniť: už niet toho, kto to učinil • pripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamanie • zapríčiniť • zaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytu • privolať • kniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zranenie • priviesť • doviesť • priniesť • doniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosť • vyvolať • podnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandály • kniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru

usporiadať 1. uviesť do poriadku, do súladu • priniesť • doniesť • dať do poriadku: začne pracovať až vtedy, keď okolo seba všetko usporiada, keď všetko prinesie, dá do poriadku • urovnať • zrovnať: najprv urovná všetky svoje záležitosti, potom odcestuje; v mysli si všetko zrovnal • vyrovnať • zarovnať (do radu): rad detí vyrovná, zarovná podľa ich veľkosti • pousporadovať • pousporadúvať • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): pousporadovať poháre vo vitríne; poukladať, pourovnávať si veci na stole

2. triedením zaradiť na náležité miesto • utriediť: fakty usporiadať, utriediť chronologicky; spisy usporiadať systematicky • učleniť: zložitú látku treba najskôr učleniť • zoradiť (dať do istého poradia): materiál zoradil podľa dôležitosti • systematizovať • systemizovať (usporiadať do systému): výsledky postupne systematizuje, systemizuje

3. cieľavedome, premyslene pripraviť nejaké podujatie obyč. širšieho spoločenského významu • zorganizovať: usporiadať, zorganizovať športové preteky, medzinárodný festival • uskutočniť • zrealizovať (spoločenské a pod. podujatie): posedenie uskutočníme, zrealizujeme v dome kultúry • vystrojiť • vychystať: vystrojiť hody • hovor.: zaranžovať • zrežírovať: bol to dobre zaranžovaný večierok; Kto zrežíruje program konferencie? • zastar.: vydržiavať • vydržovať (nedok.): každoročne vydržiavali rodinnú slávnosť

zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obed • dopraviť: dopravím vám to až domov • prepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútu • zavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovne • zaviesť • odviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlky • zaviezť • odviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenie • ponosiť • pozanášať • povnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadok • zaevidovať • zapísať • zaznačiť • zaknihovať • zaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnom • upchať • zapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistota • znečistiť • zašpiniť • zanečistiť • expr.: zanešváriť • zavláčiť • hovor. expr.: zanekľúdiť • zaprasiť • zahnusiť • hrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatom • pozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom

zbaviť¹ vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhod • pripraviť • priniesť • doniesť • priviesť • hovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česť • obrať (o čo) • odobrať • odňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukaz • oslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiť • odstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietky • hovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí

priniesť, -nesie, -nesú dok.

1. (čo) nesením dopraviť niekam, doniesť: p. niekomu list, peniaze, balík; Priniesla mu raňajky na tácke do postele. (Hor.); pren. Vietor priniesol oblaky, ťažké, oceľovosivé (Min.) prihnal; p. si z cudziny učenosť, vedomosti vrátiť sa učený

● p. na svet dieťa, potomka porodiť; p. niečo do domu, do domácnosti výbavu, veno, majetok (o neveste, o zaťovi); expr. hovorí, čo mu slina na jazyk prinesie bez rozvahy, bez rozmýšľania, nerozvážne; ktovie, čo nám prinesie nový deň, zajtrajšok čo sa zajtra stane; p. (dogré) ovocie, (bohatú) úrodu, pekné výsledky, osoh, úžitok dať, poskytnúť dobré výsledky, osoh ap.; p. obeť za al. pre niekoho, niečo, p. obetu, žertvu na oltár vlasti ap. obetovať sa;

2. (čo) prísť, dostaviť sa k niekomu s nejakou zprávou, s nejakým poslaním: p. odkaz, novinu, zprávu, zvesť

● Čože ste nám priniesli? uvítanie návštevníka, zisťujúce cieľ návštevy;

3. (čo) doniesť darom, na pamiatku ap.: dcérka, ticho ihrajúca sa s pannou, ktorú jej Ondrej priniesol zo sveta (Vaj.) daroval pri návrate zo sveta; Dievčatá z dediny prinesú kvety zosnulej (Ráz.)

4. (čo komu; koho kam, do čoho) spôsobiť, zapríčiniť, byť príčinou toho, že sa niekomu niečo dostáva, že sa niekto dostáva do nejakého stavu, že sa s niekým niečo stáva: p. niekomu žiaľ, radosť, šťastie, nešťastie; Bolo to celkom zábavné, prinieslo to rozptýlenie (Sev.) rozptýlilo nás to. Liek prinesie aspoň na chvíľu úľavu (Zúb.) účinkom lieku sa uľaví bolesť

● p. niekoho na mizinu ožobráčiť; p. niekoho navnivoč zničiť; p. niekoho na posmech zosmiešniť; p. niekoho do vytrženia nadchnúť, uchvátiť;

5. (čo) uverejniť (obyč. v tlači): noviny priniesli zprávu, zvesť, úvodník, kritiku;

6. (koho o čo) pripraviť, priviesť o niečo, pozbaviť niečoho: p. niekoho o rozum, o všetko;

nedok. prinášať, -a, -ajú

priniesť, priniesti i priniestiť dok. (prňiesťi, prniašč)
1. čiast. strsl i zsl, vsl nesením niekam dopraviť, doniesť: Ku kuľaši aľebo ku repe maľi mľieko, čuo si z domu priňesľi (Sedl. Dubová DK); Veť som jej povedala, abi slami priňiesla (Mošovce MAR); Lojtru som si prňiesla, aká bola načim potaďe, ďe ruoj viseu̯ (Čelovce MK); Nevládal som to odrazu prnias (Rochovce ROŽ); S pofstaná si priniesel ten metál (Val. Belá PDZ); Móžež mi priňiesťi do kíbľa vodi? (Čičmany ŽIL); Moravci priniesli si kramle ručné (Dol. Súča TRČ); Utekaj ešče prinéscid voláké uhlí ze šopi, neh mám v noci čo prikladat! (Zvončín TRN); A potom śe krosna priňeśľi do hiži (Buglovce LVO); Še bal o_teho topeľca, že naco oňi ho tam priňešľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Priňeśľi zme z domu koľeso, založiľi, pokladľi dreva a idzeme zaś pomali (Torysa SAB); Priňešľi nam tam slami na spodok, no a tam me spaľi u škoľe (Brezina TRB)
F. holi, ag ho maď na svet prnesla (Revúčka REV) - bez majetku, biedny; na śvet priňesla (pej_dzeci) (Gregorovce SAB) - porodila; žebi do roka prinesla proroka (Vyš. Slaná ROŽ) - žart. želanie mladomanželom, aby mali do roka po sobáši dieťa; šag ja ho priňeśem na krescansku viru! (Spiš. Podhradie LVO) - naučím ho poriadku!; do pora̋tku prniašč (Repištia REV) - vychovať dieťa do veku dospelosti a samostatnosti; kobi Pámboh hodžinu smrči prnias! (Sása REV) - keby dovolil umrieť; šuo si nám priniesla, moja̋ dieu̯ko? (Gem. Poloma ROŽ) - uvítacia formula pre návštevu; priňesc ku životu (Kluknava GEL) - prebrať z bezvedomia; priňezdz do poratku (Babin Potok SAB) - dať niečo do poriadku, vyriešiť; na skazu ho prnesli (Sása REV) - ožobráčili ho
2. doniesť do daru: Mňe priňiesla loptu stará maťi z jarmoku, ľem sa tag ligotala ot farbov (Čelovce MK); Ša mi prnesež z jermoku? (Slavošovce ROŽ); Ňidž jej ňepriňis, ta śe zato hňivala (Janov PRE); Śme znaľi, že ked vona pridze, ta že nam priňeśe cukerľiki (Sokoľ KOŠ); Kresna nam priňesla v ňedzeľu križmu (M. Zalužice MCH)
F. chto ňidž ňepriňeśe, ňej ostaňe v ľeśe (Dl. Lúka BAR) - žart. na návštevu sa nechodí s prázdnymi rukami
3. pozbaviť niekoho niečoho, pripraviť niekoho o niečo: Čo sa banki naprekĺnal, že ho prinésla o šeckí penáze, ked zbankrotuvala! (Brestovany TRN)
F. priňesla ho o rozum (Dl. Lúka BAR) - ochorel z nej, zbláznil sa; o život prniašč (Turčok REV) - usmrtiť, zbaviť života
4. expr. prinútiť niekoho na niečo: Som nechcel, nechcel, aš potom v noci v dvo_hodzinoh me na to prinesli, že som potpisal drustvu (Hranovnica POP)

prniašť, prniesť p. priniesť

prinášať p. priniesť

priniesť [pr(i)-] dk
1. čo nesením dopraviť niečo: pak to prawo prynesli dwa poctiwj lide konsseli kowarsczy (TOPOĽČANY 1552); statczek, ktery Babusse z sebu prinesla; barbierczina diewka prniesla gey bila dwe husy (P. ĽUPČA 1558; 1582); poslowi, kteri calendare dedicowane prniesol, dano fl 1 (ZVOLEN 1658); Susanna bila powina neco do gazdowstwa prinesty (S. ĽUPČA 1783) zadovážiť; kdybych ga tito neb podobne truchliwe novini wam prinesel (MiK 18. st);
x. pren panna prinesla owotce (CC 1655) porodila
F. (hovorí) co slina na yazik prinese (SiN 1678) bez uváženia, nerozvážne; inepte garrit: co mu slina k ustam prinese (WU 1750) nerozvážne
2. práv (o súde) rozhodnúť, vyniesť rozsudok: czo pocztywe prawo prynese, nech tak bude (ŠÁŠOV 1578); tehda musel nass messtenin (za) tie giste zeme a luky, yako panske prawo prineslo, swoge penize položiti (JELŠAVA 1603)
3. čo (o úžitku, škode ap.) spôsobiť, zapríčiniť niečo: (Boh) mnohý vžitek prinnese (CC 1655); nikdá žádna chwostatá hwezda se neblyštela, aby neurodu aneb nakazenj na zem neprynyesla (KoB 1666); porážku wélmy welikú na Židú by (Boh) prinésel (KB 1756)
L. p. na skazu čo zničiť niečo: role y nass chram, y polowicz mestecžka takowj prudky, často se rozwodnugicy Wáh na skazu prinesie (SUČANY 1718); p. na myseľ čo komu pripomenúť niekomu niečo: nech hrissnikowi zatvrdliwemu nekdo na misel prinese hrozne muki a trapeny, s kterimi se Buch hrissnikom hrozi (SPr 1783)
4. koho spôsobiť niekomu niečo: kdy was Pan Buoch prnese, wam vstne oznamime (B. ŠTIAVNICA 1595); keby Pan Buch meho brata z tabora pringesel (JASENICA 1704)
L. p. do škody koho poškodiť niekoho: (cudzí ľudia) lechce bi mohli paniu sswagrenu neb gegi pritelow do sskodi prinesti (V. LEVÁRE 1661); p. na chudobu, do psoty koho ožobráčiť niekoho: Rebro gys trych sedlakow ohudobyl a na hudobu prynesol (SKLABIŇA 1557); birssagi nas prjnesli do welkeg psoti (BYTČA 1673)
5. koho, čo spôsobiť niekomu nej. ujmu, pripraviť niekoho o niečo: (svedok) powedel, že o poctiwost geho prinesti chcegu (VLKANOVÁ 1634); ty sj mi pryčina, gaka sem ya kurwa, taky sy y ty, nebo ti si mne o poctiwost prynesl (BACÚROV 1641); bodag ho Buh potrestal, krwožížniwca, o zdrawga ma priniesol (V. ČEPČÍN 1757); dost sme bres pašj a i o tu ostatnu nas chtegi pringest (D. TISOVNÍK 1774); takowa wodka čloweka opogi, o rozum priňese a bolesti hlawi čini (PR 18. st); nescasti ta nepotkalo, ktere bi ta bolo o ziwot prineslo (MiK 18. st); prinášať ndk k 1: (v) znamost prnassiame timto nassym psanim, že prystupyl pred nassy zuplnu raddu Gyrik Mrwa (SLIAČE 1589); sedliaci obyčej maji na rynk priwažet anebo prinašet na prodaj jahniata (CA 1615 E); obilj klasi budto ostnate, budto hole prinašegj; wlaskj orech, lyeskowec, ktere prinašj orechowe drewo, lyeska (KoB 1666); kolik zlatych prinássj kapitál 3500 fl 6 pro cento na 13 mesycu (LU 1775); Nilowé wodi prinášagu ze sebu takéto blato (DS 1795)
F. čo mu na gazik slina prinassa, to bucha (GV 1755) bez uváženia hovorí, tára; k 3: co pak spasytedlneho puosoby aneb přinassy křest (BK 1581); dluhe spočiwani weliku sskodu prinassi (TC 1631); delacrymationem facit nasturtium: slzawost prinássá čloweku chren; aloite: koreni, ktere spáni prinássá (KS 1763)
L. naposledy y to na pamet prinasim (TRENČÍN 1720) pripomínam; k 4:
L. Yankovitss Miklós chudobu turbowal a na wecžitu psotu prinassal (JASENICA 1710) ožobračoval; mlinari neslussne a nesprawedliwe služa a wecj mjerky, nežli by prisluchalo, beru, a s tjm wsseobecne ludy klamu a do sskody prinassagu (Kur 1790) škodia; k 5: manželowe mnohdikrat y o žiwot geden druheho prinassagu (SKá 1760); baššové krv obce vimlzajú, ju o všecko, čím vláďe, prinášajú (BR 1785); -avať [-ív-] frekv k 1: na welike swatky nektery prinassiwa nekdy sebu deset, dwacet y padesat smrtedlnich hrichu (Le 1730)