Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

päták -a m. desaťhaliernik (v Uhorsku al. za 1. ČSR);

pren. drobná minca vôbec: nemať ani p. byť bez peňazí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
päták ‑a m.

päták -ka pl. N -ky m.

päták -ka pl. N -ky m. hovor. zastar. 1. ▶ (v prvej ČSR) minca v hodnote desať halierov, desaťhaliernik; drobná minca vôbec: v kapse má plno pätákov; Dobrá rada vraj stojí groš! Ja by som ju dal aj za päták, lenže komu? [V. Šikula]
2. ▶ (v Uhorsku) minca v hodnote päť halierov, päťhaliernik: medený p.; malý bochník chleba za p.; mal plné vrecko pätákov a šestákov
fraz. nemať ani päták byť bez peňazí; nemať rozumu ani za päták nemať vôbec rozum, byť hlúpy
pätáčik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Nekonečný front mrzol a obracal v prstoch pätáčiky. [P. Karvaš]

desaťhaliernik desaťhalierová minca • hovor. zastar. al. expr. pätákgroš (drobná minca vôbec): nemal ani päták


päták 1. p. desaťhaliernik 2. p. peniaz 1


peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, minceštátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnotypäták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: groš grajciar: nemám ani groš, ani grajciarzastar. moneta

2. p. peniaze

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

päták, -a m. hovor. zastar.

1. päťhaliernik starej uhorskej meny: medený p. (Kuk., Hviezd., Taj.)

hovor. nemá rozumu ani za p. nemá vôbec rozumu, je nerozumný;

2. desaťhaliernik za prvej ČSR;

pätáčik, -a/-čka m. zdrob. expr.

päták m. (pieťák, piaták) strsl, zsl zastar. desaťhaliernik (za prvej ČSR): Tvrdošanuou nazívajú petákmi, ľebo pítaľi si vždi za peták soľi (Vitanová TRS); Do koruni iďie ďesať peťákou (Návojovce TOP); Aj piatág bou̯ tedi peňiaz (Sebechleby KRU); Za takí arťikel ňedám aňi päták (Králiky BB); Daj mi piatak na zorku (St. Hory BB); Jako chlapec kúpeu̯ som si za peták slatké drevko (Bánovce n. Bebr.); Tedi zme si po patáku išli kupuvat také cukrové jezulátká (Kostolné MYJ); Bapka, ket išli ráno na omšu, do roška šnuptichla si zavázali patáki pre žebrákóv (Červeník HLO); Paták, to je čilajšíh ďesaď haléróv (Lapáš NIT); Nemáš pieťák, chibuje mi do tích dviech korún deset halérú? (Sotina SEN); Dajte mi za paták kvasníc! (Šurany NZ)
F. ňemám aňi pätáka (Papradno PB), nemal patáka (Zeleneč TRN) - (bol) som bez peňazí; ani za patág osohu (Trstie ILA) - nijaký osoh; nedonésól ani za paták (Modranka TRN) - vôbec nič; cigánovi ani patág nedál (Čataj MOD) - nič nedal; ani patág bi som za neho nedav (Šípkové PIE) - je to darebák


piaták p. päták


pieťák p. päták

patáčik p. päták


päták [pä-, pa-, pe-] m
1. živ päťročný junec, žrebec ap.: junczow patakow 5, junczow tretiakow 7 (LIKAVA 1627)
2. neživ minca v hodnote 5 jednotiek (denárov, grajciarov), groš: postillu za sedem patakow predal (L. MIKULÁŠ 1763); qvinarius: paták, petpenezny gross (KS 1763); fünf Kreutzer Münz: petak (ML 1779)
L. cajchovaný p. minca v hodnote 2 grošov (10-12 denárov): obzlášte pataky oddáwali do Kossic w daukach, gakowé podlužné byli dawat stolice, zatjm ceychowané pataky, aby gissli we dwoch grossoch (ŽD 1799)
3. minca v hodnote 1 1/4 denára, grajciar: kapitanowy do Slanynow do masstale swiecze trj po pataku den 3 3/4, na wartu swjecz 6 po pataku, den 7 1/2; na hospodu p. Hrabowskeho swjecze try a do masstal dwe po pataku, d 6 1/4; pre ritmagistra hrnecz den 10, tri male hrnečki den 5, po pataku dwa, den 2,5 (ŽILINA 1693; 1701; 1720); pätáčka ž päťročná krava, kobyla ap.: kupil klusu pejowatu patačku (L. HRÁDOK 1690)

päták
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) päták
G (bez) pätáka
D (k) pätáku
A (vidím) päták
L (o) pätáku
I (s) pätákom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) pätáky
G (bez) pätákov
D (k) pätákom
A (vidím) pätáky
L (o) pätákoch
I (s) pätákmi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu