Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zreteľ -a m.

1. sústavné všímanie si, rešpektovanie niekoho al. niečoho, ohľad: z. na potreby obyvateľstva; obrátiť z. na niečo zvýšiť záujem (o niečo); klásť hlavný z. na niečo dôraz; gram. príslovkové určenie z-a

2. obyč. mn. stanovisko, hľadisko: politické, estetické z-e

□ brať z. na niečo; (ne)spustiť zo z-a (ne)zabudnúť; mať na z-i pamätať;

so zreteľom na predl. s A s ohľadom na;

zreteľový príd.: z-á predložka