vtipný príd.
1. kt. má vtip (význ. 1); svedčiaci o tom, dôvtipný: v., bystrý človek; v-á hlava, v. postreh
2. (duchaplne) žartovný: v-é rozprávanie, v-á poznámka;
vtipne prísl.: v. reagovať;
vtipnosť -i ž.