horieť -í -ia nedok.
1. spaľovať sa, byť stravovaný, ničený ohňom; planúť ohňom: drevo, dom h-í; neos. v peci h-í; neos. h-í! poplašné upozornenie na požiar; chem. h-enie prudké zlučovanie 2 látok, pri kt. vzniká teplota a svetlo, spaľovanie
2. svietiť, žiariť: lampa h-í; expr. oči (mu) h-ia
3. byť rozpálený: uši, líca mu h-ia; h. od horúčky
4. expr. pociťovať silné vzrušenie, zaujatie: h. láskou, nadšením, hnevom, h. od zvedavosti, za pravdu
5. červenieť sa: zore h-ia
● h-í ako fakľa a) prudko b) expr. červená sa; h-í mu za pätami niečo ho súri; robota mu h-í pod rukami rýchle pracuje; → strecha mu h-í nad hlavou; to neh-í nie je to súrne; niečo (napr. termín, plán) h-í niekomu hrozí nedodržanie;
opak. horievať -a