Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prosba -y -sieb ž. úctivá žiadosť: pokorná, vrúcna p., splniť niekomu p-u

□ mať k niekomu p-u prosiť;

prosebný príd.: p. list, p. pohľad;

prosebne prísl.

prosba -by -sieb ž.

prosba p. žiadosť 1

žiadosť 1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada • požiadavka (naliehavá žiadosť): predniesť svoje žiadosti, požiadavky • požiadanie: urobil to na otcovo požiadanie • prosba (úctivá žiadosť): prosba o odpustenie • hist. prosbopis (úradná písomná žiadosť) • petícia (písomná žiadosť občanov): podať petíciu

2. p. túžba

prosba, -y, -sieb [-ziep] ž.

1. mierna, úctivá žiadosť: úctivá p., pokorná, úpenlivá p.; predniesť svoju p-u, mať k niekomu p-u, prichodiť s p-ou, obrátiť sa na niekoho s p-ou; splniť, vyplniť niekomu p-u, vyslyšať p-u, vyhovieť p-e, odmietnuť p-u; na mnohé p-y, po mnohých p-ách vyhovieť; Padá na kolená, vznáša prosbu (Jes.) prosebnú modlitbu. I pozrela naň milo a zložila mimovoľne i ruky ako ku prosbe. (Jégé); pohnutý dojímavou prosbou Samkovou (Taj.); Takejto prosbe Kupecký nevie odolať. (Zúb.)

● nemá p. (Jégé) o prosebnom pohľade; ani p. ani hrozba (ani p-y, ani hrozby) nič; ani s p-ou, ani hrozbou nijako, nijakým spôsobom; p. nebo prebíja (Vaj.) všetko zmôže;

2. príhovor, orodovanie, dohováranie, naliehanie: Na prosbu vicišpána dal sa pohnúť. (Kal.) Zuzka ho uprosí, a on na jej prosbu pôjde. (Taj.)

3. trochu zastar. písomná žiadosť: Moyzes podával na vrchnosti, ba i pred samý trón nespočetné prosby v tejto veci. (Vaj.) Zadal prosbu o skúšku. (Jes.) Napísal prosbu o odstránenie učiteľa. (Urb.);

prosbička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: celkom skromná p. (Urb.); drobné p-y (Janč.)

prosba ž.
1. strsl, zsl úctivá žiadosť: Na prvú prozbu pusťé mladieho pána aj z mladuof paňuof (ženícha s nevestou) (Hruštín NÁM); Ňepomáhaľi aňi hrozbi, aňi prozbi, ľen si robila po svojom (Ležiachov MAR); Márná bula tvoja̋ prozba (Kameňany REV); Prišla som k vám z jednu prozbú (Súľov BYT); Ale já sem na jejéj prozbu nesúhlasíl (Blatné MOD)
F. vádz vikonáš s prozbú jako z hrozbú (Bošáca TRČ) - viac dosiahneš podobrotky
2. prosebná modlitba: visľišána prozba (Turíčky LUČ)
3. písomná žiadosť: Zadau̯ si prozbu gu vojsku (Bobrovec LM); Ich prozbu, to len notár haťí (St. Hory BB)

prosba ž
1. (písomná al. ústna) úctivá žiadosť: my shorupsana rada, gsucz nakloneni k prozbe a zadosti geho (Mlynára), porozumewssi take geho prozbu, kazali sme, abych tiech wieci przed prawom vstawil (ŽK 1492); porozumel sem z wasseho psany, ze czinite prozbu ke mne wedle pana Girika skrze dluhu (OČOVÁ 1582) prosíte; werim, že nasse prozba nebude daromna (RUŽOMBEROK 1605); priwedli ho prosbau a hrozbau k tomu, aby w manželstwj wstaupil (SH 1786)
2. časť modlitby vyslovujúca samostatnú prosbu: ktera gest prwnij prozba (BAg 1585); jak je rozumjá tri persé prosbi (MCa 1750); po modlitbe anebo prosbe nabožneg neomilne nasleduge wyslychawanj (CS 18. st); -ička dem k 1: rogatiuncula: prosbička (KS 1763); k 2: prwe než započness rozgjmanj, powjdat budess túto prosbyčku (BlR 18. st); -ebný príd vyjadrujúci prosbu, prosiaci o niečo: tymto mym prosebnym psanym musel sem Wassych Uroczenosty wyhledaty (RAKŠA 1676); pelitorius: prosebny (KS 1763); slowá, kterími bíwa odbawuwaná (sviatoť posledného pomazania), nasledugíce prosebné sú (BN 1796)
L. predessla nedela nazjwala se dominica rogationum, nedela prozebna (CS 18. st) piata nedeľa po Veľkej noci; -e prísl: w pobožne modlitby pobožných tegto knihy čtenarúw prosebne se odezdawam (SK 1697); žena ta chananegska o milosrdenstwi a smilowani prozebne wolala (MS 1758); imploro: prozebne wolám (GrP 1771)