kopec -pca m.
1. (menší) vrch, vyvýšenina: strmý, mierny k., okrúhle k-e, vyjsť na k.
2. svah, breh, vrch: motor dobre (ne)ťahá do k-a, hore k-om
● → ide to s ním dolu k-om;
kopcový príd.;
kopček -a m. zdrob.;
kopčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.
kopček -ka pl. N -ky m. (i zdrob.)
kopček -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ malý kopec, vyvýšenina: stáť na kopčeku; Vôkol sa rozprestierala šíra rovina, nikde kriaka ani stromu, ani kopčeka. [Š. Žáry] 2. ▶ niečo tvarom pripomínajúce malý kopec; niečo navŕšené do kôpky: k. zmrzliny; dva kopčeky ryže; Spod pančúch vytŕčali kopčeky kŕčových žíl. [M. Hvorecký]; Hneď mal hrču na čele - a hneď vedľa druhú: malý kopček vo vlasoch. [D. Dušek]
kopec kopca pl. N kopce m. 1. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne vystupujúca nad ostatnú krajinu, vŕšok: mierny k.; zalesnené kopce; malebný k. nad mestom; úpätie kopca; do kopca, hore kopcom po ceste stúpajúcej nahor; z kopca, dolu kopcom po ceste nadol; z vrcholu kopca je dobrý výhľad; stáť na kopci; vybehnúť na najvyšší k.; zbehnúť z kopca do údolia; kráčať hore strmým kopcom; odstaviť vozidlá pod kopcom; autobus zmizol za kopcom; Kde bolo, tam bolo, na veľkom kopci zlatý zámok stojí. [V. Čurmová] □ geod. hraničný kopec stabilizačný znak z nahromadenej hliny al. kamenia do tvaru kopčeka umiestnený na hranici lesných porastov, pozemkov a pod. 2. hovor. expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho; syn. kopa, fúra: celý k. voľného času; užiť si k. zábavy; má teraz k. starostí; obklopiť sa kopcom zbytočných vecí; Všetci majú zrazu kopec nápadov, ako sa problémy mali riešiť. [Pt 1999]; Musel pribrať, a preto jedol kopce zmrzliny. [VNK 2000] ◘ fraz. ide to dole kopcom s niečím niečo sa vyvíja zle, nepriaznivo; ide to s ním dolu kopcom/z kopca jeho stav, postavenie sa zhoršuje, upadá, je mu čoraz horšie ▷ zdrob. ↗ kopček; kopčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: Potom sme sa vydriapali na kopec, na strmé kopčisko bez konca. [J. Kot]; Bolo tam mnoho ďalších kapiel a kopčisko bláznivého programu. [VNK 2001]
hrb okrúhla vyvýšenina • hrboľ • hrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na ceste • kopec • kopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme
kopček p. kopec 1
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
kopček, p. kopec
kopec, -pca m.
1. menšia vyvýšenina v teréne, malý vrch, vŕšok: mierny k., vyjsť na k., ísť do k-a, stáť na k-i
● hovor.: ide to s ním z k-a (dolu k-om) jeho stav, postavenie sa zhoršuje; má naňho z k-a hnevá sa naň;
2. hŕbka zeme: medzi jarky a kopce sadíme cibuľu;
kopček, -a m. zdrob.
kopček m. (kopčok, kopeček) 1. strsl, zsl menší kopec, vŕšok, svah: A zase zme sa zobrali do takiho kopčoka (Sebechleby KRU); Náz vivézli na ten kopeček - tam bolo národu! (Ivanka p. Dun. BRA); Homola je henten kopčeg za dzedzinu, aj tan su vinohradi (Bučany HLO); Ten kopček sa zovie Kičerka (Riečnica KNM); kopček (Dol. Štefanov TRS, Mošovce MAR) 2. jstrsl, jzsl hŕbka zeme a. vyrytá krtom: Pajdemo rostrésač kopšoki, šva narili zimórije (Kameňany REV) b. vin. ochranná hŕbka zeme na hlave mladého viniča: Navrch (zasadeného štepu) sa dá kopčog melnej zeme (Čajkov LVI); Na zimu sa robá kopčeki, abi hlavička ščepa nezmrzla (Blatné MOD); Do janki pichól ščep, zahrnúl a spravil kopček, abi ból ščeb ve chlátku (Dol. Orešany TRN) 3. kôpka sena: kopeček (Dúbravka BRA)
kopeček p. kopček
kopček p. kopec