chobot -a m. svalnatý orgán s nosnými otvormi zakončujúci hlavu niekt. cicavcov: sloní ch.;
chobôtik -a m. zdrob.
chobot -ta pl. N -ty m.
chobot -ta pl. N -ty m. 1. ▶ predĺžený valcovitý svalnatý orgán na hlave niektorých cicavcov, zakončený nosnými otvormi: mohutný ch. slona, sloní ch.; zdvihnúť ch.; zvesiť dlhý ch. k zemi; piť pomocou chobota; uchopiť brvno chobotom; pren. expr. Fí, ten má ale chobot! [R. Dobiáš] veľký nos 2. ▶ niečo tvarom podobné dlhému čuchovému orgánu slonov, dlhý úzky výbežok: ch. piesku medzi trávou a lesom; Pod dlažbou námestia vystiera choboty protiletecký kryt. [Š. Žáry] 3. pl. N -ti slang. ▶ hlúpy, obmedzený človek, hlupák, mamľas, sprosták (obyč. v nadávkach): Ty chobot! [M. Fazekašová]; Ale ja, chobot nenásytný, som naložil do auta kufre s muzikou, aparatúru a išiel som. [V. Klimáček] ▷ chobotík, chobôtik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: sloník naťahoval ch.; chobotisko -ka -tísk s., v sg. i m. zvel.: slon dvihol riadne, riadny ch.
chobot, -a m.
1. zool. predĺžená časť hlavy s nosnými otvormi u niektorých cicavcov (napr. u slona): sloní ch.;
2. niečo podobné chobotu;
geogr. úzky, dlhý výbežok, pás zeme al. vody, úzky záliv;
chobôtik, -a m. zdrob. k 1
chobot m. 1. ryb. úzky výbežok na spodku rybárskej siete: Stavačka má chobot, abi sa tá riba s néj nevitrepala (Hubová RUŽ) 2. hloh, jpov expr. niečo podlhovasté, vlečúce sa: Len takí chobot bóv s tích špagátóv (Lukáčovce HLO); Snob ešče na zemi (viazač) optáhóv, abi sa za ním nevlékli choboti slami, ked žnica zle naložila (Brestovany TRN)
chobot m sieť v tvare chobota na chytanie vtáctva: kurótwa wábj sa do chobota (KB 1757)