šabľa -e -bieľ/-blí ž. sečná a bodná zbraň s ostrím na jednej strane: ostrá, turecká š.; nosiť š-u, biť sa š-ami; šport. šerm š-ou;
šabľový príd.: š. tanec so šabľami;
šablička -y -čiek ž. zdrob.
šabľa -le šablí/šabieľ ž.
šabľa -le ž. ‹orient› sečná i bodná zbraň s plochou, obyčajne mierne zakrivenou jednou reznou hranou, pôvodne jazdecká, neskôr najmä osobná pobočná zbraň, dnes aj športová: dôstojnícka š.; šport. šerm š-ou;
šabľový príd.: š. tanec
šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím: vytiahnuť šabľu z pošvy • kniž. šablica (Dobšinský) • meč (zbraň s obojstranným ostrím): brániť sa mečom • poet. paloš: rúbať palošom • odb.: fleuret (ľahká bodná zbraň) • kord (dlhá bodná zbraň)
šabľa, -le, -bieľ/-blí ž.
1. sečná a bodná zbraň podlhovastého tvaru, obyč. mierne zahnutá, majúca ostrie len na jednom okraji: ostrá š.; turecká, damascénska, saracénska š.; pripásať si š-u, opásať sa š-ou; tasiť š-u, rúbať do niekoho (do niečoho) š-ou, šermovať š-ou; biť sa š-ami;
2. záhr. bojová š. sorta fazule; anglická š. sorta hrachu;
šablička, -y, -čiek, nár. i šablenka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
šabľa, šablica [ša-, še-; šab-, šav-] ž tur 1. sečná a bodná zbraň s ostrím na jednej strane: mezy dieli przed stanem stali (vojaci), vssakz kromie tesakov aneb ssablicz zadne zbrogi nemieli (TRNAVA 1542 SLL); prvni svedomy Girik Gregore povediel tymto spusobem, že sem ya vydiel, ze toho czloveka, prymenim Bylik, tu ssebly (N. MESTO n. V. 1548 SLL); moga ssabla gesste krwawa, czo gsem w Lewiczich gedneho husara zaklal (B. ŠTIAVNICA 1621); Bukowicž witrhl ssablu a tial po sedlakowy (SKALICA 1679); zlomil lajtman gednu ssablu na wogakowj (ŠTÍTNIK 1687); ensis: kord, ssabla; gladius: ssabla (KS 1763); zeptagme se wogaka, preco on doprostred neprítelskich strielek, mezi kulki, mezi ssable a kordy leze, odpowi, pre odplatu, pre slawu a hodnost (MK 18. st); x. pren nebudem sa divkam prosit, račeg budem šablu nosit (KC 1791) budem vojakom L. krivá, nakrivená turecká š. zakrivená, akú nosili Turci: harpae, acinates: turecká ssable (VTL 1679); harpe: krywá, nakrywená ssabla (KS 1763); nahá š. bez pošvy, pripravená na boj: padna na nych sam osobnie Myklos Bogady z nahu ssablu (TRENČÍN 1583); Samuel Erssek wibiehol bol nahow ssablow na pana (KRUPINA 1643); zvŕtať š-i bojovať: Siladi Mihal, Haďmáži Laclav šablami zvrtali, a tak tych vajdúv, ostatných Turkúv všeckých postínali (ASL 1603-04) F. ona tomu mocne odpirala, mluwyce, že by račye pod ssablu chtela gyti, nežly aby mela s nym lihawatj (BRÁDNO 1595 E) radšej by zahynula 2. ihlica: co ja by klobouky z vysoku špici, hrozne vyčeši, proštipnem šavlici (KR 1751); -ový príd k 1: ssablowj remen dobri s praczkem (RADVAŇ 1702); succingulum: ssablowy (KS 1763); -ieľka [-él-], -lenka, -lička dem k 1: gak to mlynar uslyssel, hned swu ssablenku wzal a sswarnemu Janossku hlawicku prec odtial (RL 16. st); ssablicka brusena, to gest moga zena, ona mne ochrani, y ked bude wogna (ZL 1759); falcatus gladius: ssabélka (PD 18. st)
šablica, šablička p. šabľa