Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

gajdovať nedok. hrať na gajdách: gajdoš g-je;

pren. expr. plakať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
gajdovať ‑uje ‑ujú nedok.

gajdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok.

gajdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. 1.hrať na gajdách: gajdoš gajduje; Aby ti para utekala z mechov, keď budeš toľko po nociach gajdovať. [F. Gabaj]; Mládenci sú oberuční, všeumelci: i fujarujú, i gajdujú, i tancujú, i spievajú. [V. Mináč]; Dedo aj otec hovorili, že na gajdách sa nehrá, ale gajduje. [Žv 1995]
2. expr. ▶ vydávať zvuk podobný zvuku gájd; syn. kvíliť, rumázgať; vŕzgať: dieťa gajduje od rána do večera plače; Počul, ako gajduje pudlo Mičkových menčestrových nohavíc. Pri každom kroku: vrz! vrz! [J. Jonáš]; Vietor gajduje na holých konároch vŕb. [NP 1986]
3. expr. ▶ (o mačke) priasť: gajdujúci kocúr [F. Švantner]; Vrrr, vrrr, gajdovala mu pod samým nosom. [M. Šteinhíbel]
opak. gajdovávať -va -vajú -val; dok.zagajdovať

gajdovať p. plakať


plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzy prelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukať fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliť smokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať mravčať kňučať skučať gajdovať drumbľovať gaudžať gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovať koncertovať organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revať rumázgať rumádzgať rumácať ručať rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať vrešťať ziapať jačať húkať bliakať zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvať vyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvať vyvreskovať vybľakúvať vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

gajdovať, -uje, -ujú nedok.

1. hrať na gajdách: gajdoš gajduje, gajdy gajdujú;

pren. žart. plakať: Negajduj, plač prvej, ako zhrešíš. (Vaj.)

2. (o mačke) priasť: Kocúr sedel a gajdoval. (Podj.);

dok. zagajdovať

gajdovať nedok. (gejdovať)
1. strsl, zsl hrať na gajdách: Chlap pásou̯ ouce a gejduvau̯ si na gejdách (Návojovce TOP); Dau̯a mi gajdi a že dzi gajdovat! (Jablonové MAL); Ket tín starín dĺho gajduvav, chlapci mu zapchávali dzúrki, lebo sceli tancuvat pri cigánoch (Brestovany TRN)
2. strsl, zsl expr. plakať: Čo už zaz gäjduješ, čo ťi je? (Prievidza); Ňegäjduj mi za ušima, dokedi ťa mám počúvať! (Bodorová MAR); Poza humni bežalo gejdujúci ku starej maťeri (Dol. Lehota DK); Celé dóobeďe mi tu gajduvala (Lapáš NIT); Starší zle spravev ménšému, viplacila som_o a gajduvali obidvá (Malženice HLO)
3. expr. vydávať vrnivé zvuky, priasť (o mačke): Já som mislela, že to kocúr gajduje, a to starí frnúchav za pecu (Červeník HLO); gajdovať (Trávnica VRB, V. Straciny MK); gajduvat (Koniarovce TOP)


gejdovať p. gajdovať

gajdovať ndk hrať na gajdách: gaydugže guss (GŠ 1758); Jánošík, už ti viac nebude gajdoš gajdovati (ASL 1781); nekterj se tesj w gagduwani (Káz 18. st)
F. g. podľa nôty konať podľa želania niekoho: gak chcess s kim obcowati, zweď nagprw, gakí ge, bis mu weďel podle noty gagdowat (GV 1755); jak páni gajdují, tak sluzi tancují (PCh 18. st) podriadení musia poslúchať

ǧagdowať ǧagdowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu