gajdovať nedok. hrať na gajdách: gajdoš g-je;
pren. expr. plakať
gajdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok.
gajdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. 1. ▶ hrať na gajdách: gajdoš gajduje; Aby ti para utekala z mechov, keď budeš toľko po nociach gajdovať. [F. Gabaj]; Mládenci sú oberuční, všeumelci: i fujarujú, i gajdujú, i tancujú, i spievajú. [V. Mináč]; Dedo aj otec hovorili, že na gajdách sa nehrá, ale gajduje. [Žv 1995] 2. expr. ▶ vydávať zvuk podobný zvuku gájd; syn. kvíliť, rumázgať; vŕzgať: dieťa gajduje od rána do večera plače; Počul, ako gajduje pudlo Mičkových menčestrových nohavíc. Pri každom kroku: vrz! vrz! [J. Jonáš]; Vietor gajduje na holých konároch vŕb. [NP 1986] 3. expr. ▶ (o mačke) priasť: gajdujúci kocúr [F. Švantner]; Vrrr, vrrr, gajdovala mu pod samým nosom. [M. Šteinhíbel] ▷ opak. gajdovávať -va -vajú -val; dok. ↗ zagajdovať
gajdovať p. plakať
plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastím • expr. plačkať • kniž.: roniť slzy • prelievať slzy • expr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudom • vzlykať • expr.: fňukať • fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkať • expr.: smokliť • smokliť sa • pejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už! • expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkali • expr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať • mravčať • kňučať • skučať • gajdovať • drumbľovať • gaudžať • gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú noc • expr. škvrndžať (Beňo) • hovor. expr.: muzikovať • koncertovať • organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertuje • nariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský) • expr.: revať • rumázgať • rumádzgať • rumácať • ručať • rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať • vrešťať • ziapať • jačať • húkať • bliakať • zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávať • expr.: vyrevúvať • vyrevovať • hovor. expr.: vyvreskúvať • vyvreskovať • vybľakúvať • vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou
p. aj smútiť, bedákať
gajdovať, -uje, -ujú nedok.
1. hrať na gajdách: gajdoš gajduje, gajdy gajdujú;
pren. žart. plakať: Negajduj, plač prvej, ako zhrešíš. (Vaj.)
2. (o mačke) priasť: Kocúr sedel a gajdoval. (Podj.);
dok. zagajdovať
gajdovať nedok. (gejdovať) 1. strsl, zsl hrať na gajdách: Chlap pásou̯ ouce a gejduvau̯ si na gejdách (Návojovce TOP); Dau̯a mi gajdi a že dzi gajdovat! (Jablonové MAL); Ket tín starín dĺho gajduvav, chlapci mu zapchávali dzúrki, lebo sceli tancuvat pri cigánoch (Brestovany TRN) 2. strsl, zsl expr. plakať: Čo už zaz gäjduješ, čo ťi je? (Prievidza); Ňegäjduj mi za ušima, dokedi ťa mám počúvať! (Bodorová MAR); Poza humni bežalo gejdujúci ku starej maťeri (Dol. Lehota DK); Celé dóobeďe mi tu gajduvala (Lapáš NIT); Starší zle spravev ménšému, viplacila som_o a gajduvali obidvá (Malženice HLO) 3. expr. vydávať vrnivé zvuky, priasť (o mačke): Já som mislela, že to kocúr gajduje, a to starí frnúchav za pecu (Červeník HLO); gajdovať (Trávnica VRB, V. Straciny MK); gajduvat (Koniarovce TOP)
gejdovať p. gajdovať
gajdovať ndk hrať na gajdách: gaydugže guss (GŠ 1758); Jánošík, už ti viac nebude gajdoš gajdovati (ASL 1781); nekterj se tesj w gagduwani (Káz 18. st) F. g. podľa nôty konať podľa želania niekoho: gak chcess s kim obcowati, zweď nagprw, gakí ge, bis mu weďel podle noty gagdowat (GV 1755); jak páni gajdují, tak sluzi tancují (PCh 18. st) podriadení musia poslúchať