Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

titul -u m.

1. akademická, úradná a i. hodnosť; jej vonkajšie vyjadrenie: akademický t.; získať t. majstra sveta;

pren. označenie: vyslúžiť si t. hrdinu, zbabelca

2. názov, nadpis, záhlavie: kniha vyšla pod t-om Básne; t. článku

3. dôvod, odôvodnenie: hovor. (ne)má na to t.;

z titulu, pod titulom predl. s G kniž. vyj. príčinu, dôvod, zámienku: z t-u vlastníctva;

titulný, titulový príd.: t-ný list knihy, t-ná postava (hry); t-ová skratka; t-ová listina (v športe);

titulárny príd. kt. má hodnosť iba podľa mena; čestný: t. konzul, t. arcibiskup; t. biskup bez diecézy