valiť -ľ! nedok.
1. váľať (význ. 1), prevaľovať: v. zoťaté kmene
2. subšt. zavádzať, klamať nezodpovednými rečami: čo nás v-te!
// valiť sa
1. (prudkým) kotúľaním sa premiestňovať: balvany sa v-ia do údolia
2. vo veľkom množstve prichádzať; hrnúť sa, prúdiť: voda, lavína sa v-í; davy (ľudí) sa v-ia; krv sa v-í z rany; udalosti sa v-ia (jedna za druhou)
3. expr. hrozivo sa približovať, doliehať: v-í sa na nich nešťastie, pohroma