Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uniesť unesie unesú dok.

1. i nedok. mať schopnosť niesť: (ne)u-ie kufor kníh, výťah u-ie tri osoby

2. i nedok. zvládnuť, zniesť (ako ťarchu, záväzok ap.): u. (finančné) náklady, nemôže u. toľko povinností

3. odniesť (význ. 1), vziať: prúd u-l člnok

4. násilím odviesť, odvliecť: u. dieťa, u. lietadlo

5. ovládnuť (význ. 4), strhnúť: dať sa u. hnevom; u-ený krásou prostredia;

nedok. k 3 – 5 unášať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uniesť unesie unesú uniesol dok.

uniesť unesie unesú unes! uniesol uniesla unesúc unesený unesenie dok.

-esť/114508±5 23.06: verbá inf. dok. 39588 priniesť/6039 uviesť/5955 priviesť/3071 zaviesť/3024 preniesť/2049 odviesť/1556 uniesť/1378 najesť/1323 zniesť/1315 odniesť/1295 zjesť/1239 vyviesť/1020 predviesť/973 previesť/951 doviesť/926 vyniesť/826 zviesť/817 doniesť/800 vniesť/794 (42/4237)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniť rozpáliť rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliť roznietiť rozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariť očarovať exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesť strhnúť ovládnuť opanovať chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiť rozrušiť rozochvieť rozohriať pohnúť dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiť omámiť zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiť uniesť oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariť počarovať učariť učarovať porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


oduševniť vzbudiť veľký záujem o niečo, nadšene zaujať • nadchnúť: výkon umelca oduševnil publikum; nadchnúť mládež pre športkniž.: zapáliť zanietiť: zapáliť masy vierou vo víťazstvo; zanietiť niekoho za dobrú vecuniesť uchvátiť očariť: predstavenie nás unieslo, uchvátilo, očarilorozohniťexpr. rozvatriť (spôsobiť citové zaujatie za niečo): víno ho v reči rozohnilo


počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovať učariť učarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učarovalporobiťexpr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiťurieknuť uriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

2. expr. silne zapôsobiť • učariť učarovať: prepych všetkým načisto počaril, učariluchvátiť: krása mora nás uchvátilaexpr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovalaexpr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesolnadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariť omámiť opojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil


uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievčaexpr.: uchytiť uchmatnúť urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviackniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovaťosvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrístrhnúť: strhnúť na seba moc

2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesolnadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadcholstrhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strholomámiť zmámiť očariť opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnkarozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohnípren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovalachytiť dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme


uniesť 1. mať, prejaviť fyzickú schopnosť niečo niesť: chlapec nevládze uniesť vrece kukuriceexpr. uvliecť: ledva uvliekol kufor po zastávku autobusuuvládať (vystačiť so silami pri nesení): ten batoh neuvládzemodniesť (nesením odpraviť preč): je mocný, môže dieťa odniesť na rukách; prúd odniesol loď

2. byť schopný vydržať istú záťaž (najmä psychickú, pracovnú, finančnú a pod.) • zniesť: ťažko unesie, znesie stratu rodičov; pije viac ako unesie, znesie; uniesť náklady na stavbuzvládnuť (stačiť na istú prácu): hravo zvládze všetky povinnostizmôcť (prejaviť dosť sily niečo urobiť): sotva zmôže toľký nával turistovvydolieť udolieť: dosť toho udolie

3. násilne, proti vôli odviesť: únoscovia uniesli dieťa, lietadloodvliecť: zajatcov odvliekli na neznáme miesto

4. p. uchvátiť 2


vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvať prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sa zachovať sa uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáť obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostať zostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sa pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieť udolieť

2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť uniesť zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolať ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieť vytrpieť pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sa uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očí padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákať privábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesť uchvátiť očariť nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnať zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

unášať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) niesť, odnášať; (o dopravnom prostriedku) viezť, odvážať: voda ho unáša (Jaš.); Vietor ju [loďku] unášal naspäť. (Tomašč.) Rýchlik ma unášal hore Považím. (Mor.)

2. (koho) násilne, proti vlastnej vôli odnášať, odvláčať: Večer po premiére uniesol herečku. Unášal ju pomedzi ohúrených chodcov a zmizol s ňou divým galopom. (Tat.)

3. expr. (koho) strhávať, uchvacovať; ovládať: dať sa u. ilúziami, predstavami, spomienkami; dať sa u. citmi, hnevom, zúrivosťou; Priatelia spomínali spolužiakov a vďačnosť tejto témy ich priam unášala (Pláv.) nadchýnala;

dok. k 2, 3 uniesť2

|| unášať sa expr. (čím) uchvacovať sa, nadchýnať sa: u. sa hudbou; [Kúrňava] sa unášal vlastnými slovami. (Urb.) Rodičia sa unášajú nádejou, že zo syna im časom vyrastie inžinier. (Mráz)


uniesť1, unesie, unesú, uniesol dok.

1. (koho, čo) prejaviť schopnosť, silu niečo odniesť, uvládať niesť: u. batoh, batožinu; u. vrece múky; Šemík je veľmi mocný. Unesie Ľubora ako nič. (Jégé) Divil sa, ako taký útly človek môže uniesť také čižmiská. (Jes.); hovor. žart. unesieš kabát nebude ti v ňom teplo

hovor. expr. nohy ho neunesú nevládze chodiť;

2. (čo) zmôcť, zvládnuť, zniesť: Malí a strední roľníci neunesú takú ťarchu. (Laz.) Človek nevládze uniesť všetky rany zeme. (Rúf.) Koľko lásky a nenávisti unesie ľudská duša! (Jaš.)


uniesť2, unesie, unesú, uniesol dok. (koho)

1. násilím, proti vlastnej vôli odniesť, odvliecť: Umienil si, že vec skoncuje a udrúc na dvor Mojslavov unesie Jaroslavu. (Jégé) Uniesol dcéru miestneho notára. (Podj.) Osman mladoženícha unesie zo svadby. (Mráz)

2. expr. strhnúť, uchvátiť; ovládnuť: dať sa u. hnevom, zúrivosťou; Paľka celkom uniesol cit. (Kuk.);

nedok. unášať

unášať p. uniesť


uniesť dk
1. čo mať silu, schopnosť niečo odniesť: (chlapi) tak jsou natiskli, čvo mohli unésti do tanister, vreckúv (ASL 1781); auferre: vnésti (PD 18. st)
F. co by mucha na krjdle uniesla (SiN 1678) veľmi málo
2. čo (násilím) odniesť, ukradnúť: a ktoz by trhowe vnesl, ten propadne tridcet ssilinkuow (ŽK 1473); swedkowu gednu kapselku z remenyom a nože za štiri grosse ta uniesli (SELEŠŤANY 1742)
3. koho násilím, proti vlastnej vôli odviesť, odvliecť: ktery czlowiek gednoho czlowieka obzalowaneho pro nesprawedliwost moczy vnese a bude li on giat, ma rownu miru w utrpeni miti yako onen (ŽK 1473);
x. pren nemocny umrel a dusse geho do očyssce gest unesena (SPo 1690) prenesená; unášať ndk k 1: lyde pred Balony do hor vtikali, statky vnasseli (RUŽOMBEROK 1605); k 2: aby žadny tovaryss rad neunassel, anyž založne penyze (nedá) (CA 1556); k 3: ginssie bi bylo, kdyby on byl gwaltem do držawy nasseg wtrchel a nasylnie poddanych nassich sgimagjcz vnassel (BRATISLAVA 1618)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a uniesli najmenej 48 ľudí violées et au moins 48 personnes enlevées
hneď uniesť, no bol enlever aussitôt, mais il
strýkovi, ktorý ti uniesol oncle, qui t'avait enlevé
uniesť minimálnu hmotnosť 80 kg supporter un poids minimal de 80 kg

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu