Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prebehnúť -e -ú -hol dok.

1. rýchlo prejsť istým priestorom: p. (cez) ulicu, ulicou, p. (cez) dvor, dvorom; po ceste p-lo auto

2. behom absolvovať (istú diaľku): p. denne 5 kilometrov

3. vykonať rýchly pohyb po niečom: p. prstami po klávesoch; p. očami list rýchlo ho prečítať

4. (o čase) rýchlo prejsť, uplynúť: roky p-li

5. uskutočniť sa: diskusia p-la pokojne

6. opustiť a pridať sa k inému: p. k osloboditeľskej armáde;

nedok. k 1, 3, 5, 6 prebiehať, prebehávať -a, k 1, 3, 6 i prebehovať

// prebehnúť sa zabehať si: p. sa po lúke, po dvore

prebehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.

prebehnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutie sa dok.

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

prebehnúť 1. behom sa premiestniť (v priestore); rýchlo sa uskutočniť, mať priebeh (v čase): prebehnúť na druhú stranu ulice; prázdniny prebehli príjemne • expr.: preletieť • prefrčať • prefrndžať • prefičať • prefrnknúť • prefrngnúť • prefrknúť • prebrnknúť • prebŕknuť • presvišťať • prešibnúť (rýchlo, šikovne a pod.): preletel ako divoch; po moste prefrčali, prefičali autá; prefrkol na bicykli okolo nás; skúšky preleteli raz-dva • expr. prerapčať (s rapčaním): auto prerapčí okolo • expr.: prehrmieť • prehučať • prešumieť • prehrčať • prehrkotať (prebehnúť s hrkotom, hrmotom, šumom): voz prehrčal, prehrmel cez dedinu, vietor prešumel poza humno • expr. strihnúť: strihnúť poza dom • expr.: pretrieliť • prehnať sa • prehrnúť sa (v množstve): cez cestu sa prehnalo, prehrnulo stádo; podvečer sa prehnala búrka • expr. prevaliť sa (divo, dravo): prevalila sa víchrica • prejsť (chôdzou sa premiestniť; uskutočniť sa v čase): prejsť ku kostolu; rozhovor prešiel bez konfliktu • precválať (cvalom prebehnúť): jazdec precválal ulicou • hovor. preskočiť (rýchlo sa niekam dostať al. zmeniť predmet hovoru): vlna odporu prebehla, preskočila aj do iných miest; preskočiť z témy na iné

2. rýchlo sa minúť (o čase) • ubehnúť • uplynúť: prebehli, ubehli, uplynuli už dva roky • prejsť: život mu prešiel v horúčkovitej činnosti • utiecť • ujsť • expr.: preletieť • prelietnuť: obdobie štúdií utieklo, ušlo, preletelo ako voda; prelietol čas mladosti • expr.: prefičať • prefrndžať • prefrčať • prefrnknúť • prefrngnúť • prefrknúť: roky prefičali, prefrngli ako sen

3. niekoho, niečo opustiť a začať pôsobiť inde • prejsť: prebehnúť, prejsť k opozícii • zbehnúť • dezertovať (od vojska) • expr. strihnúť: zradca strihol k nepriateľovi • hovor. expr. presedlať • subšt. preveksľovať: chce presedlať, preveksľovať na podnikanie • expr. preskočiť (do iného tábora)

4. p. ukázať sa 1

prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plot • prebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranu • precválať (cvalom prejsť) • expr. preskackať • preskákať • preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalej • prekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domu • expr.: precupkať • precupotať • precapkať • prebadkať • predrobčiť • prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stolu • expr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať sa • prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hranice • expr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudí • kniž. uraziť: uraziť značný kus cesty • prepochodovať • predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnou • expr.: prekĺznuť (sa) • prešmyknúť • prešmyknúť sa • prešuchnúť sa • pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plot • expr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k posteli • hovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli nás • minúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť • prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus sveta • hovor. expr. pobrúsiť • expr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeral • precestovať • expr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínu • expr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný kraj • hovor. expr.: prebrúsiť • prelabzovať • preloziť • zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celé • poprechodiť • poprechádzať • schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozícii • prestúpiť • expr. preskočiť: preskočil k pravoslávnym • hovor. expr. presedlať • subšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého tábora • pridať sa • pripojiť sa • pristúpiť • prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencom • expr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4

ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa

prebehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, čím, kade, kde, kam) behom, v behu rýchlo prejsť nejakým priestorom: Prebehla pitvor a ušla do izby. (Tim.) Dievčatá prebehli izbou. (Kuk.) Išiel práve do banky, keď okolo neho prebehlo auto. (Urb.); p. (cez) ulicu; Prebehla cez pitvor. (Čaj.) Po moste prebehlo auto. (Gab.)

2. (čo) behom rýchlo vykonať nejakú cestu, uraziť nejakú dráhu, cestu: Nemohol by si tých desať kilometrov prebehnúť autom? (Jégé) Už som prebehol celý svet. (Botto)

3. (čo, koho, po čom, čím) vykonať rýchly pohyb niečím po niečom (po niekom): Elena prebehla očami bandu (Kuk.) rýchlo ju prezrela. Prebehol obsah písma (Tim.) rýchlo ho prečítal. Odborným zrakom prebehne misy hojného stola (Vám.) v rýchlosti prezrie. Stano prebehol prstami po klávesoch. (Vaj.); pren. Tvárou prebehla mu červeň (Tim.) začervenal sa; neos. Mysľou mu prebehlo, či by mu nemohla byť priateľkou? (Jes.) pomyslel si

● mráz mu prebehol (zimomriavky mu prebehli) po tele, po chrbte, telom naľakal sa; Telom prebehla mu triaška (Hor.) striaslo ho.

4. (o čase) uplynúť, (rýchle) prejsť: Váš čas ešte neprebehol. (Taj.) Roky prebehli, dávno prekročila päťdesiatku. (Barč)

5. mať priebeh, prejsť (v čase): diskusia prebehla úspešne;

6. prejsť v boji na opačnú stranu (k nepriateľovi al. od nepriateľa): Vinco bol desiatnik, po troch mesiacoch podarilo sa mu prebehnúť. (Min.);

nedok. k 1, 2, 5 prebehávať, -a, -ajú, k 1, 5, 6 i prebiehať, k 1 i prebehovať;

opak k 1, 2, 5 prebehúvať, -a, -ajú

|| prebehnúť sa bežať istý čas; dosýta užiť beh: Nech sa kone prebehnú. (Kuk.)

prebehovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo i bezpredm.) behom rýchlo prechádzať z miesta na miesto: Začne tancovať po krčme, krížomkrážom ju prebehujúc. (Tim.) Mamka nespokojne prebehovala z izby do izby. (Hor.)

2. rýchlo sa pohybovať: Po ulici prebehujú autá. (Kuk.)

● po tele (telom) mu prebehujú zimomriavky trasie ho;

3. nár. zvyšovať, prevyšovať: Ani mi veľmi neprebehovalo (peňazí). (Tim.);

dok. k 1, 2 prebehnúť

prebiehať, -a, -ajú nedok.

1. (čím, cez čo) rýchlo niečím prechádzať: Výletníci prebiehali horami. (Urbk.) Prebiehali cez hradskú. (Tat.); pren. Cez telo mi prebieha triaška (Fig.) trasie ma.

2. (čím, kade) viesť, prechádzať: Hornatým krajom prebiehal úsek železnice. (Zgur.)

3. prechádzať v boji na opačnú stranu (k nepriateľovi al. od nepriateľa): Naši vojaci začali prebiehať. (Tomašč.)

4. mať priebeh, plynúť, diať sa: diskusia, kampaň prebieha; Vypytovali sa, ako u nás prebieha boj za socialistický realizmus. (Pláv.);

dok. k 1, 3, 4 prebehnúť

prebehnúť dok.
1. csl rýchlo sa premiestniť, presunúť (často cez al. ponad niečo): Jano prebehnúu̯ tím chrasťím a viskočiu̯ na cestu (Veličná DK); S Podzňiova do Martina na tom bielom koňi prebehou̯ prú ako ríchľik (Slovany MAR); Ďeťi po sňehu ľachko prebehle (Málinec LUČ); Odrazu ces cestu prebehlo psisko, ohniví jazik takto s papule mu odvisál (Trenč. Závada TRČ); Vlak friško prebehél, už je v Hlavini (Vaďovce MYJ); Na konci oja bola taká kačica na spotku, na vrchu taká bapka, abi tí držáki neprebehli na to ojo (Brestovany TRN); Kec prebehňe čarna mačka prez drahu, ta budze ňeśčeśľivo (Vranov); Much prebehnuc poverchu, ňeśtriľau̯ ňichto (Vinné MCH)
2. nakrátko zájsť, zaskočiť, odbehnúť (obyč. po niečo): Prebehňi na Hrbi pre cigaretľe! (Bodorová MAR); Prebehni na liter vína! (Kameňany REV); Prebehni mi na cigaretle! (Rochovce ROŽ)
3. premiestniť sa (o dopravnom prostriedku al. o človeku v ňom) cez niekoho al. niečo (a obyč. tým usmrtiť al. zraniť): Prebehlo ju auto, aj zemrela (Trenč. Závada TRČ)
4. rýchlo sa premiestniť pred niekým kolmo na jeho smer, skrížiť cestu: Ket ce mačka prebehňe, śčesce ot ce odbehňe (Dl. Lúka BAR)
5. dostať sa (zámerne) pred niekoho al. niečo (obyč. rýchlejším pohybom), predbehnúť: Aľe ma prebehľi ťí na práznom voze! (Žaškov DK); Van lepši beží ako ťi, van ťe aj prebehne (Revúca); Mňa jagživ ňigdo ňeprebehov (Ludanice TOP); Vidzel čosi bielé na cinteríňe, potom ho to prebehlo a išlo pred ňím (Dohňany PCH); Volagdo ma v mlíňe prebehou̯, moseu̯ som čakať (V. Chlievany BÁN); Ta ce dziu̯ka prebehla?! (Záhradné PRE); Na takim bilim koňu prebehla naz jedna ruska vojačka a vjo do valalu (Brezina TRB)
6. urobiť niečo skôr al. rýchlejšie ako niekto iný, predstihnúť: Sťeu̯ ma prebehnúť (Vieska n. Žit. ZM); Uš tri (kusy mäsa) mi mal vipatreni, co jih vežmem, aľe me prebehľi druhi, šikovňejši, a ja mušel bu_cpokojni s tim, co še mi ušlo (Brezina TRB)
7. opustiť niekoho a pridať sa, pripojiť sa k niekomu inému: Jano na fronťe ku Rusom prebiehou̯ (Dol. Lehota DK); Nuš, kto bol na ruském fronce, takto prebehnúl (Podmanín PB); Aľe mi už ľem śtrehľi, jag bi śe dalo prebehnudz gu Rusom (Ložín MCH)
8. rýchlo prejsť niečím po povrchu niečoho (a tým zbežne, nedôkladne vykonať istú činnosť): Stačí, kedz dlášku prebehnež z mokrú handru, šag zme toj upratovaľi (Rajec ŽIL); Ke_dzemáki zejdú, prebehne sa plečkú po ních pomedzi rátki (Dol. Srnie NMV); Trošku som to drevo prebehól ze šmirglom a potom som už nacírál z barvu (Suchá n. Par. TRN); Kus prebehňi duhol z metlu, naj śe toto blato ňenanośi do chiži! (Bracovce MCH)
9. prejsť cez niečo (o veciach), vniknúť, preniknúť: Tá plachta bola popolňica a robeu̯ sa luch - tá voda prebehla ces popol (Vozokany NIT); Voľagdo streľau̯ na mňa a takí ten klobúk so_mau̯ končití, tak ces ten klobúg mi guľa prebehla (Mýtna LUČ)
10. neprirodzene sa preplniť niečím (obyč. krvou, o častiach tela): Ofca dostaňe krúťeňicu, mozgi jej prebehnú krvuof, krúťi sa na miesťe, ako kej hlupela (Brezovica TRS)
11. (silno) zapôsobiť na zmysly, preniknúť, zasiahnuť (o citoch, pocitoch a pod.): Mráz mi prebehnúl po chrpte, koj pilku ostril (Gem. Milhosť REV); Tak sa lakól, až ho zima prebehla (Zvončín TRN); Mraz mi po chripce prebehnul (Brezina TRB)
12. uplynúť, ubehnúť (o istom čase): Roki prebehli, ďeveďesiad rokuov žijem na sveťe (Terchová ŽIL); Friško nám prebehli tí mladé roki (Biely Kostol TRN); Ňeprebehľi aňi dva tižňe, a zaś prišol pitac peňeźi (Falkušovce MCH)
F. roki prebehli jag voda (Ružindol TRN) - rýchlo
13. odohrať sa, udiať sa: Mláďenci sa najskuor dohodľi, ako to má šetko prebehnúťi (Prenčov BŠ)
14. rýchlo sa skončiť, ustať, pominúť (o rôznych javoch): Tá šibovica uš prebehla (Kriváň ZVO); Raňäjší ďiéš, to prebehňe, to ňebuďe zaveľie padaťi (Kokava n. Rim. RS)

prebehnúť sa dok.
1. nakrátko zájsť, zaskočiť, odbehnúť (obyč. po niečo): Ľen som sa zbitočňe prebehou̯, ľebo opchod už bou̯ zavretí (Socovce MAR); Oľe, prebehňi śe do komori po dva piva! (Bracovce MCH)
2. zabehať si (a tým sa rozcvičiť, osviežiť, oddýchnuť si od práce a pod.): Nechcel bi si se prebehnút? (Slavošovce ROŽ); Kuz me śe prebehľi, žebi me śe zohraľi, bo mňe uš paľce na nohou načisto kolkaveľi (Falkušovce MCH)

prebehnúť dk
1. kadiaľ, kam behom rýchlo prejsť nejakým priestorom: swedek očitye widyel, kdy predepsanj Adam Jeszenszkj z domu sweho wysseda, pres cestu prebehnuwsse, mluwyl (TURIEC 1661); Gyarmočanga do pustatiny prebehli, ale že Geho Milost dohoniti nemohli (SELEŠŤANY 1742)
2. cez koho, čo rýchlo prejsť po niekom: Jakub Tray skrze drewa dolu letycze po dwakrat, ktere pres neho prebehlo, skrwaweny a obrazeni tak welmy poraneni gest, že ledwa do domu duost (!) mohel (RUŽOMBEROK 1782)
3. koho minúť, predbehnúť niekoho: potom kdy ssli do geho domu, prebehla Barbierčina diewka Lutočkowu a kdy prissla, mluwila k Dore Mnisskowey (P. ĽUPČA 1582)
4. čo (rýchlo) vykonať nejakú cestu, prejsť: kdyby sme wssecke žaláry sweta tohoto prebehli (PP 1734); Antonin tu cestu tak weliku rjchlosti prebehl, gak by byl na spúsob ptáka letel (VP 1764); powěst netoliko Rim, ale y celu wlasku kraginu prebehla (PiA 1782); prebehl gsem cele more, abich otce meho nalezl (PT 1796)
5. (o čase) rýchle prejsť, uplynúť: a od toho času giž prebehlo rokuw trjcet geden (TURIEC 17. st); annus absolvetur brevi: rok skoro preběhne (WU 1750); prw než tri dňi prebehnu, barbaricke narodi mesto twe oblehnu (PT 1796)
6. čo (čím) zbežne, narýchlo zrakom prejsť, preletieť niečo: chtel to Buh mitj, abichme Pismo sw. bedliwe, pozorne čtely, genom ne gako nowinky očima prebehly (Le 1730); prebehni patricky aneb korunku preblahoslaweneg Panny Marie (MS 1749) postupne preber; swědomj swé spytug a preběhni porádne wssecky hodiny běžicýho dne (MPS 1777); kdibi sme prebehly Pismo s., nassli by sme napomenuty ku pokany (MiK 18. st); prebehnite druhu knihu Mogžissowu (MK 18. st)
7. koho zapríčiniť hnačku, prehnať niekoho: werchni mu (koňovi) rtut žiwu, nech ho probehne (RG 18. st); prebiehať [-bé-, -bí-], prebehávať, prebehovať [pro-] ndk
1. k 1: transcurro ad forum: prebjhám na rynek (KS 1763); percurro: preběhugem (AP 1769); čo sa stáwa, kdiž krw ze srdca do plúc prebeháwagícá teplem swím ge rozssiruge (BN 1789)
L. sem i tam p. pobehovať, pobiehať: predek pruwodu sem y tam prebehawal (SK 1697); (pes) wstekly prebiha sem tam (KoA 17. st)
2. čo prechádzať okolo niekoho, obchádzať niečo dookola: Smrtonos ohniwjm bleskem obchod swug za dwa roky temer prebeháwa (:a prechazy:) (KoB 1666); Smrtonos ohniweho blesku (:swetlosti:) okolek swug we dwuch letech temer obeha a prebeha (KoA 17. st)
3. k 3: praetercurro: prebjhám, mimo bežjm (KS 1763)
4. k 5: gyž rok tomu prebyha, yak takowy dluch za nymi zustawa (BYTČA 1642 E); za tolko casu, w kolkem by sme geden otčenass prečytaly, tegž oblohy nektera mala stranka tolko gde a prebeha, kolko by ptak nektery preleťel (PP 1734); gak skoro prebyhagú, odletugú y spádagú ty weci, které w tomto swete su (BlR 18. st)
5. k 6: Vintentius vhlédal, kterak oni wssecky a každé knihy zákona božjho rozwinugj a probihagj (FP 1744) preberajú; (ľudia) knihi kdiž čitagu a spjwagú, prebjhagú a listi tru, ty wssa weci, ktéré čitagú, nechuťá se gym, any odtud milost neberú (BlR 18. st)
6. prekračovať danú mieru, prevyšovať niečo: na zite prebehawa dwe lukne a gedna cztvrtna wysse (SKLABIŇA 1601); s tich penezj ma se tomuto Matiassu tih f 25 (dať), zatim ass budie dostadčitj a prebehawatj, y ginssjm dlznikem abi se s teho domu nasslo (BÁTOVCE 1628); prebehnúť sa [pre-, pro-] dk udiať sa: znamo činime, že pany Rozina nechtela bez sporadany ditky swe zanechati, odkuž by snadno roztrzitosty a zwady mezy nimy wzniknuty a prebehnuti se mohly, poručenstwy učinila (KRUPINA 17. st); prebiehať sa [-bí-], prebehávať sa, prebehovať sa ndk
1. istý čas bežať, chodiť, prebehávať; prechádzať sa: pervagor: pregjžďám sa, prebihám sa, precházám sa; obversor: prebihám sa sem y tam (KS 1763); zhusta wolúw krdle prebeháwagú se z bučánym (PT 1778)
2. prebiehať sa, pretekať sa: geden kočiss z tých, kterj se preběhowali, welmi znamenjtý byl (WP 1768)