Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pochytiť dok.

1. expr. prudko uchopiť, schytiť: p. sekeru; p. niekoho za krk

2. expr. (náhodne) sa naučiť, osvojiť si: tú melódiu p-l od priateľa

3. zmocniť sa, zachvátiť, opanovať: p-l ho kašeľ, strach

// pochytiť sa expr. začať sa biť, hádať: p-li sa; p. sa (s niekým) za pasy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pochytiť ‑í ‑ia dok.; pochytiť sa

pochytiť sa -tí sa -tia sa pochyť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


pochytiť -tí -tia pochyť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chmatnúť expr. v rýchlosti siahnuť za niečím a podržať al. vziať • expr.: schmatnúť schvatnúť chvatnúť: chmatnúť, schvatnúť protivníka za krk; chvatol kus koláča a bežalexpr. schvátiť (rázne) • schytiť uchopiť lapiť schopiť: schytiť, uchopiť dieťa za ruku; lapiť zlodeja za kabátexpr.: zdrapiť zdrapnúť drapnúť: zdrapila dievča za vlasyexpr.: rafnúť chňapnúť schňapnúť: pes ho chňapol za nohu; schňapol kus chleba a bežal vonexpr. uchmatnúť: uchmatol korisť a ušielexpr.: pochytiť popadnúť (prudko chytiť, obyč. náhodne): popadnúť niekoho za golierexpr. habnúť: habne po lyžičkesubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť

p. aj chytiť


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť chopiť chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiť ulapiťkniž.: pojať jať: (u)lapil nôž, do rúkschytiť schopiť pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobrať vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiť zdrapnúť popadnúťzried. spopadnúť polapiť rafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať dostať dochytiť lapiť polapiť dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapať lapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiť vychytať vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jať pojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiť pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


lapiť 1. zmocniť sa niekoho po dlhšom naháňaní • chytiť: lapili, chytili vrahadohoniť dostihnúť dolapiť polapiť zlapať: dohonili, dostihli ho na ceste; zlapala ho políciasubšt. čapnúť: konečne ho čaplipristihnúť prichytiť dochytiť (obyč. pri nedovolenom čine): pristihli ho pri krádeži; dochytili ich na mieste činuzatknúť zaistiť zajať uväzniť zavrieť (zároveň dať do väzenia): polícia zatkla, zaistila zlodeja; uväznili, zavreli celú bandusubšt. zbaliť: zbalili ho na námestí

2. trocha expr. rázne chytiť do ruky, do rúk • ulapiť uchopiť popadnúť: lapil, popadol ho za golierexpr.: polapiť zlapiť schytiť pochytiť: polapil, schytil sekeruexpr.: drapnúť zdrapnúť zdrapiť chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť schňapnúť rafnúť (prudkým pohybom): drapol, zdrapil ho pod krk; chvatol, rafol v náhlivosti palicukniž. chopiťnár. lapnúť: chopil, lapol ho za plece

3. p. uloviť


naučiť sa 1. učením získať vedomosti al. zručnosť • osvojiť si: naučil sa, osvojil si matematikunaštudovať (naučiť sa štúdiom): naštudoval látku na skúškuvzdelať sa (získať vzdelanie): v tomto odbore sa vzdelal sámnacvičiť sa nacvičiť si (naučiť sa opakovaním, cvičením): žiaci si nacvičili pohybynamemorovať (naučiť sa naspamäť): namemorovať báseňdoučiť sa (dodatočne sa naučiť): doučil sa fyzikupriučiť sa zaučiť sa zaškoliť sa (naučiť sa čiastočne): priučil sa chémii; zaškolil sa za zváračaexpr.: pochytiť pochytať (náhodou sa naučiť): pochytila melódiu od starkej; pochytal všetky vtipyvštepiť si do pamäti (naučiť sa s cieľom zapamätať si): vštepil si do pamäti ťažké vzorcehovor. expr.: nabifľovať sa nadrilovať (sa) nadrieť saštud. slang.: nadrviť sa našprtať sa naštukovať sa našrotiť sa (obyč. netvorivo sa naučiť): nabifľoval sa, nadrvil sa na skúšky

2. učením získať návyk, vlastnosť • navyknúť (si): naučil sa, navykol si systematicky cvičiť na klavíriprivyknúť (si) zvyknúť (si): privykla si na ťažkú prácuvycvičiť sa vyškoliť sa: vyškolil sa v úradných veciachvycibriť saexpr. okrôchať sa: vycibril sa, okrôchal sa v spoločenskom správaní


prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť sa prelúpiť sa prelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiť napadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvať poprepádať poprepadávať (postupne)

3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiť zasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuť opanovať zmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiť pochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúť buchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvať poprepádať poprepadávať (o viacerých osobách)


schytiť 1. rázne, prudko, náhle chytiť • uchopiťexpr.: zdrapiť drapnúť zdrapnúť schrapiť: schytila, uchopila, zdrap(i)la chlapca za ruku a bežala s ním preč; schrapil nôž a bodolexpr.: chmatnúť schmatnúť schvátiť zhabnúť (v rýchlosti): (s)chmatne dievča v páse a už ho nepustí; (s)chvatol, schvátil ma za plece, za rukávstrhnúťexpr. skmasnúť (prudko chytiť a niekam dostať): strhol, skmasol dieťa do náručiaexpr.: pochytiť schopiť popadnúť (prudko chytiť niečo obyč. náhodne sa vyskytujúce): narýchlo pochytil handru, popadol sekeruuchytiť (prudko, náhlivo vziať): uchytí, čo vidísubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (náhlivo vziať): (z)grajfol pušku a bežal

2. p. zmocniť sa 2, zachvátiť


zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnilazasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúcexpr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpenímprejsť premôcť preniknúť opanovať ovládnuťzried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnevnadísť: nadišiel ma strachpojať prejať: náhle ho prejal chladpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ma smiechpochytiť vychytiť schytiť: pochytil, vychytil ma kašeľpostihnúť napadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol víruszastar. prichvátiť: tma ho prichvátila


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť opanovať ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiť uchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiť zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiť pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuť opanovať zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúť opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcť zmôcť preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsť nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojať jať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pochytiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) náhle vziať, schytiť do ruky, do rúk, uchopiť, lapiť rukami; popadnúť: Veselí chlapi hneď valašky pochytia. (J. Kráľ) Eva pochytí nôž a podreže kohútovi hrdlo. (Kuk.) Pocítil, že ho ktosi pochytil za golier. (Kuk.) Pochytili milého chlapa a šmyk s ním do pece. (Lask.) Zbojníci berú, čo pochytia. (Ráz.-Mart.) Klobúk pochytil niekde na smetisku (Tim.) našiel, zobral. Pred večerou pochytil Lovasza a spolu šli za veliteľom (Min.) vzal so sebou. Bojím sa, že som pochytil červienku (Hruš.) dostal, ochorel na červienku.

2. (čo od koho) získať, osvojiť si, naučiť sa: Prvú pieseň Marienka pochytila od matere. (Tat.) Ale už čo od múdrejších pochytím, viem. (Laz.) Gardisti z jej rozprávania pochytili, že situácia nie je taká beznádejná (Urb.) dozvedeli sa.

3. (koho) zmocniť sa, zachvátiť, premôcť, opanovať: pochytil ho kašeľ; pochytí ho hnev, zlosť, strach, túžba ap.; pochytil ho plač, smiech; pochytí ho bolesť, zimnica;

nedok. k 3 pochytávať, -a, -ajú


pochytiť sa, -í, -ia dok. expr. (s kým i bezpredm.)

1. začať sa biť, dať sa do bitky, pustiť sa do seba: Aj na dedine som sa bíjal na päste, s kým chceš sa pochytím. (Jes-á) dvaja už sa pochytia, boxujú a kváču za vlasy. (Al.) Pán profesor nám povedali, aby sme sa pochytili za pasy (Šolt.) začali sa pasovať; pren. Myslíš, že sa Hitler kvôli nám pochytí s Talianmi? (Urb.) pustí sa do vojny.

2. pustiť sa do hádky, začať sa vadiť; povadiť sa: Pokladal som za hanbu odísť z Levoče prv, než sa s tunajšími mešťanmi otvorene pochytím. (Zúb.) Vše sa potom pochytia: šéf a šéfová. (Gráf)

pochytiť dok.
1. strsl, záh expr. prudko uchopiť, schytiť, popadnúť niečo: Pochiťiu̯ tam ďesi furmanskuo koleso, abi muohou̯ prejsť, že bi ho ňepoznali (Srňacie DK); No a té svetlonoce keť pochiťiľi človeka, tak ťa vľiekľi, sán si ňeveďeu̯ ďe (Polerieka MAR); Kec ca najeduje, cápe o zen šetko, čo do ruki pochiťí! (Návojovce TOP); Pochiťela starú brezovú metlu a počala ma aj ona kurírovaťi (Kalinovo LUČ); Ja̋ son schmáťiu̯ takú pora̋dnu šajtu zo šichtúna na dvore, no śo kto pochiťiu̯ (Kokava n. Rim. RS); A on pochica kiják, bádz brafca po chrápie (Koválov SEN)
F. išlo me pochizic od jedu (Studenec LVO) - veľmi som sa nahneval
2. čiast. strsl a zsl expr. (náhodne) sa naučiť, osvojiť si, priučiť sa: Aj z ňemčini čo-to pochiťiu̯ (Slovany MAR); Naučeu̯ sa nadávať, ale špatňe, to pochiťeu̯ medzi velkími chlapci (Návojovce TOP); Šitko planva od né pochičila (Ploské REV); Hodňe pochiťí aj f škoľe (Mur. Lehota REV); Uš aj ze stolárčini ňiéčo pochicil (Bošáca TRČ)
3. strsl, jtrenč zmocniť sa, zachvátiť, opanovať: Ľežau̯ som na zemi, aľe som museu̯ stať, zima ma pochiťila (Bodorová MAR); Ma kašeu̯ pochiťeu̯ (M. Teriakovce RS); Pochicil_o kašel (Bošáca TRČ)
F. ňeviem, šo ho zas pochiťilo (Mur. Dl. Lúka REV) - čo si zaumienil
4. začať: Raz ľen čo zme kravu pusťiľi na Pašienki, pochiťiľi hu (druhé kravy) klať (Ležiachov MAR)
5. hont zastaviť, pristaviť niekoho: Veľa ráze ich (predavačov ovocia) pochiťili teh ďeďinách, skäďe tašli, a pokúpili ľepšie ako mesťe (Čelovce MK)


pochytiť sa dok. expr. dať sa do bitky, pustiť sa do seba: Z ňičoho ňišt ľen sa odrazu pochiťiľi (Bodorová MAR)

pochytiť dk
1. koho, čo chytiť náhle, uchopiť, vziať do rúk: on pochitil Paluczkeho Jstfana, baltov bil (LIPTOV 1634-66); hospodar toho ucžna Matega pochitiwsse netoliko poriskom sekernim, ale y zausskamj dobil (L. MIKULÁŠ 1689); Samson wstal a pochitiw wrata brany mestske, wnesl ge na wrch hory (CO 17. st); pochicte wassu zbrog (VP 1764); to wireknúce pero znowu pohitil a ku psany se nawrátil (PeP 1771); Andromache pochytila mladssjeho syna na ruce a zbehla k Hektorowy (HI 18. st)
2. koho v čom, na čom pristihnúť, zastihnúť, prichytiť niekoho pri niečom: gesste sme len počinali tge mrcha wecy robiti, ked nas waš brat pochitil; v deutre specificowanu Papulku na skutku pochitila; (zlodejka) w kradeži pochitena bola (KRUPINA 174O; 1744; 1745); gakoby ho (Krista) w recy pohytyt mohly, poslaly k nemu učedelnykuw swych (SJ 1762) usvedčiť; tak (život) strawte, abi was den posledňi w hrichu ňepochitil (Káz 18. st)
3. koho uchvátiť, zachvátiť, opanovať: ani pochýtjly mne neprawostj me (MP 1718); ani nezwi, kedy nemoc neb smrt ho pochiti (GŠ 1758); pochitilo geg čkanj (RPo 1790); nemoc ma pochitila (KC 1791) ochorela som
L. geho w ten dyen wred pochitel (BECKOV 1768) dostal epileptický záchvat
4. čo (o ohni) zapáliť: ignis degustavit tigna: plameň pochytil tráwu (KS 1763); z welikim hrmotem strela do swetnice udrela a králowske ssaty pochitila a na popel obrátila (PeP 1771)
5. čo naučiť sa, pochopiť niečo: mnozý toho učenj pochytili (IA 1708); arripio: pochytjm, pochopugi (CL 1777); pochycte naučenj, že by sa nerozliewal Pán (BlR 18. st)
6. kde (o rastline) uchytiť sa, ujať sa: hrach miluge zem nge masnu, rad pochiti w teg zemi, w ktereg prwe repa rostla (PR 18. st); p. sa dk pustiť sa, dať sa do bitky: Rewiský Gabor a Andraš sa po udereny pochitili (REVIŠNÉ 1646 E)

Zvukové nahrávky niektorých slov

pochytiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu