Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kvitnúť -e -ú -tol bud. bude k./pokvitne nedok.

1. (o rastline) mať kvety: fialky, ruže, jablone k-ú;

pren. expr. (o človeku) byť zdravý, svieži: dievča priamo k-e

2. byť plný kvetov, kvitnúcich rastlín: sady už k-ú, k-úce lúky

3. vzmáhať sa, prosperovať, prekvitať: k-úce mestá, obchod k-e

kvitnúť -tne -tnú -tni! -tol -tla -tnúc -tnúci -tnutie bud. bude kvitnúť/pokvitne budú kvitnúť/pokvitnú nedok.

kvitnutie -tia s. ▶ stav al. časové obdobie, keď semenné rastliny (stromy, kry, byliny) vytvárajú kvety: skoré k. ovocných stromov; oteplenie malo vplyv na predčasné k. tráv; v období kvitnutia rastlinu prihnojujeme; Staršie rastliny [oleandre] zmladzujeme rezom, aby sme uchovali hustý tvar a podporili kvitnutie. [VNK 2001] ▷ ↗ i kvitnúť

kvitnúť -tne -tnú -tni! -tol -tla -tnúc -tnúci -tnutie bud. bude kvitnúť/pokvitne budú kvitnúť/pokvitnú nedok. 1. ▶ mať kvet al. kvety, byť rozkvitnutý: čerešňa, lipa ruža krásne kvitne; orgován kvitne bielo, nabielo, fialovo, nafialovo; zvonček kvitne celé leto; vinič sa chystá k.; bohato kvitnúci muškát; Japonský strom práve kvitol strapcami ružových kvetov, jeho omamná vôňa lákala do kalichov hmyz. [L. Ballek]
2. ▶ byť plný kvetov: záhrada bujne kvitne; v máji kvitla celá krajina; kvitnúce sady a lúky
3. expr. ▶ (o ľuďoch) byť zdravý, svieži, usmievavý, šťastne a radostne vyzerať: dcéra kvitne jedna radosť; dievča kvitne do krásy; stará mama kvitla zdravím; Ona bola veselá, oči jej kvitli smiechom. [P. Jaroš]
4. ▶ prudko vzrastať (v kladnom i zápornom zmysle); syn. dariť sa, prekvitať: kvitnúca civilizácia, ekonomika; firma kvitne; korupcia, čierny trh kvitne; v srdci mu kvitla láska, závisť; v stredoveku kvitlo v našom regióne baníctvo
◘ fraz. kvitnúť ako ruža mať dobrú, zdravú farbu; niekomu/niečomu ruže nekvitnú/nepokvitnú a) niekomu, niečomu sa nedarí, nebude dariť b) niekto, niečo sa nemôže, nebude môcť rozvíjať, napredovať ◘ parem. keby hlúposť kvitla, bol by svet ako rozkvitnutá ružová záhrada na svete je veľa hlúposti; láska kvitne v každom veku aj starší človek sa môže zaľúbiť

dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspech • byť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikaní • napredovať • robiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učení • rozvíjať sa • vzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáha • ísť • fungovať • hovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klape • prosperovať • prospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už roky • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

2. p. vodiť sa 1

kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškáty • rozkvitať • vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienky • kniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)

2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitať • rozkvitať • rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sa • kniž. zastar. skvitať • prospievať • prosperovať • dariť sa • rozmáhať sa • vzmáhať sa • vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha

prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúť • rozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitá • dariť sa (čomu): obchodu sa tu darí • rozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíja • prospievať • prosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperuje • kniž. zastar. skvitať (Škultéty) • vzmáhať sa • vzrastať • veľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá

2. p. kvitnúť 1, 2

prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach

kvitnúť, -ne, -nú, -tol nedok.

1. mať kvet al. kvety: ruža, tráva, strom kvitne, kvitnúca jabloň; pren. V Martinovej duši kvitnú nádeje (Kuk.) vznikajú, rastú. Dievča kvitne utešene jak biela ľalia (Fr. Kráľ) je mladé, svieže; úsmev mu kvitne na tvári (Kuk.) žiari, usmieva sa; tvár jej kvitne radosťou (Tim.) odráža, vyjadruje radosť

● tam mu ruže nekvitnú nemá sa dobre;

2. byť plný kvetov: lúka, záhrada kvitne, kvitnúci sad;

3. dariť sa, rozvíjať sa, prekvitať: u nás kvitne umenie i veda; v stredoveku kvitli remeslá; kvitnúce mestá, dediny;

dok. k 1, 2 rozkvitnúť, zakvitnúť, vykvitnúť

kvitnúť nedok.
1. strsl, zsl nadobúdať kvet, mať kvety: Podbeľ z jara prvej kvitňe jako ľisti (Zuberec TRS); A ako kvieťa kvitlo, ta ďalej nosile ňi lem obnuošku, ale aj mät (Čelovce MK); Jak začnú stromi kvitnút, uš sa ňigdo nemože spírat, že néňi jaro (Skalica)
L. vinohrat kvitňe (Tesáre TOP) - vinič má kvet
2. čiast. strsl, zsl expr. kypieť zdravím, prekvitať: Pozriťe, jäko ten mláďenec kvitňe (Krivá DK)
F. líca jej kvitnú (Bošáca TRČ) - prekypuje zdravím; ňechti mu kvitnú (Pribiš DK) - prekypuje zdravím; už mu vlasi začínajú kvitnúť (Bošáca TRČ) - o starnutí
3. nitr byť zapálený, začať hnisať: Ke_con si kukla do hubi, mandle ľen ta kvitli, také boli nazbiérané (Semerovo HUR)
4. tek znova kysnúť (o víne na jar): Prectau̯ si, víno mi kvitňe (Pukanec LVI); kvitávať opak. k 1: Vieťe čo kvitávalo? Volali zme to cisťec (Vieska n. Žit. ZM)

kvetnúť p. kvitnúť

kviesť p. kvitnúť

kvitnúť [kvi-, kve-], kviesť [kví-] ndk
1. (o rastlinách al. stromoch) mať kvety: k yablonom, ktere nequitnu (VADIČOV 1548); kwet wjc kwitnuti bude (BAg 1585); oczun na podzim kwytne (HL 17. st); semperflorens: wzdycky kwitnúcy (KS 1763); v kvitnúcem veku (BR 1785) v najlepšom veku
2. byť plný kvetov: kwetňe vdolný rowina (CC 1655); kragina potud kwetla a w celosty sweg zustawala (CS 18. st)
3. dariť sa, prekvitať: w nem bude vssetko kwysti (CC 1655); aby takowa rostržitost mezy bratry nekwitla (TURANY 1714); tuto letnj kwytne weselost (BlR 18. st)