Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kvitnúť -e -ú -tol bud. bude k./pokvitne nedok.

1. (o rastline) mať kvety: fialky, ruže, jablone k-ú;

pren. expr. (o človeku) byť zdravý, svieži: dievča priamo k-e

2. byť plný kvetov, kvitnúcich rastlín: sady už k-ú, k-úce lúky

3. vzmáhať sa, prosperovať, prekvitať: k-úce mestá, obchod k-e

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kvitnúť ‑e ‑ú ‑tol bud. bude kvitnúť i pokvitne nedok.

kvitnúť -tne -tnú -tni! -tol -tla -tnúc -tnúci -tnutie bud. bude kvitnúť/pokvitne budú kvitnúť/pokvitnú nedok.

kvitnutie -tia s. ▶ stav al. časové obdobie, keď semenné rastliny (stromy, kry, byliny) vytvárajú kvety: skoré k. ovocných stromov; oteplenie malo vplyv na predčasné k. tráv; v období kvitnutia rastlinu prihnojujeme; Staršie rastliny [oleandre] zmladzujeme rezom, aby sme uchovali hustý tvar a podporili kvitnutie. [VNK 2001] ▷ ↗ i kvitnúť


kvitnúť -tne -tnú -tni! -tol -tla -tnúc -tnúci -tnutie bud. bude kvitnúť/pokvitne budú kvitnúť/pokvitnú nedok. 1.mať kvet al. kvety, byť rozkvitnutý: čerešňa, lipa ruža krásne kvitne; orgován kvitne bielo, nabielo, fialovo, nafialovo; zvonček kvitne celé leto; vinič sa chystá k.; bohato kvitnúci muškát; Japonský strom práve kvitol strapcami ružových kvetov, jeho omamná vôňa lákala do kalichov hmyz. [L. Ballek]
2.byť plný kvetov: záhrada bujne kvitne; v máji kvitla celá krajina; kvitnúce sady a lúky
3. expr. ▶ (o ľuďoch) byť zdravý, svieži, usmievavý, šťastne a radostne vyzerať: dcéra kvitne jedna radosť; dievča kvitne do krásy; stará mama kvitla zdravím; Ona bola veselá, oči jej kvitli smiechom. [P. Jaroš]
4. ▶ prudko vzrastať (v kladnom i zápornom zmysle); syn. dariť sa, prekvitať: kvitnúca civilizácia, ekonomika; firma kvitne; korupcia, čierny trh kvitne; v srdci mu kvitla láska, závisť; v stredoveku kvitlo v našom regióne baníctvo
fraz. kvitnúť ako ruža mať dobrú, zdravú farbu; niekomu/niečomu ruže nekvitnú/nepokvitnú a) niekomu, niečomu sa nedarí, nebude dariť b) niekto, niečo sa nemôže, nebude môcť rozvíjať, napredovaťparem. keby hlúposť kvitla, bol by svet ako rozkvitnutá ružová záhrada na svete je veľa hlúposti; láska kvitne v každom veku aj starší človek sa môže zaľúbiť

-núť/160036±19 4.19: verbá inf. nedok. 4426 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (43/890)

-úť/162806±19 4.40: verbá inf. nedok. 4427 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (44/891)

dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspech byť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovať robiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať sa vzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísť fungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovať prospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitať prekvitať kvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

2. p. vodiť sa 1


kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškátyrozkvitať vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienkykniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)

2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitať rozkvitať rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sakniž. zastar. skvitať prospievať prosperovať dariť sa rozmáhať sa vzmáhať sa vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha


prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúť rozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitádariť sa (čomu): obchodu sa tu darírozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíjaprospievať prosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperujekniž. zastar. skvitať (Škultéty)vzmáhať sa vzrastať veľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá

2. p. kvitnúť 1, 2


prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh ísť na osoh byť na úžitok ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitokosožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosožífraz.: byť k duhu ísť k duhuexpr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žírislúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži!pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperujevzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáharozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíjarozkvitať prekvitať kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitnehýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbedariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kvitnúť, -ne, -nú, -tol nedok.

1. mať kvet al. kvety: ruža, tráva, strom kvitne, kvitnúca jabloň; pren. V Martinovej duši kvitnú nádeje (Kuk.) vznikajú, rastú. Dievča kvitne utešene jak biela ľalia (Fr. Kráľ) je mladé, svieže; úsmev mu kvitne na tvári (Kuk.) žiari, usmieva sa; tvár jej kvitne radosťou (Tim.) odráža, vyjadruje radosť

tam mu ruže nekvitnú nemá sa dobre;

2. byť plný kvetov: lúka, záhrada kvitne, kvitnúci sad;

3. dariť sa, rozvíjať sa, prekvitať: u nás kvitne umenie i veda; v stredoveku kvitli remeslá; kvitnúce mestá, dediny;

dok. k 1, 2 rozkvitnúť, zakvitnúť, vykvitnúť

kvitnúť nedok.
1. strsl, zsl nadobúdať kvet, mať kvety: Podbeľ z jara prvej kvitňe jako ľisti (Zuberec TRS); A ako kvieťa kvitlo, ta ďalej nosile ňi lem obnuošku, ale aj mät (Čelovce MK); Jak začnú stromi kvitnút, uš sa ňigdo nemože spírat, že néňi jaro (Skalica)
L. vinohrat kvitňe (Tesáre TOP) - vinič má kvet
2. čiast. strsl, zsl expr. kypieť zdravím, prekvitať: Pozriťe, jäko ten mláďenec kvitňe (Krivá DK)
F. líca jej kvitnú (Bošáca TRČ) - prekypuje zdravím; ňechti mu kvitnú (Pribiš DK) - prekypuje zdravím; už mu vlasi začínajú kvitnúť (Bošáca TRČ) - o starnutí
3. nitr byť zapálený, začať hnisať: Ke_con si kukla do hubi, mandle ľen ta kvitli, také boli nazbiérané (Semerovo HUR)
4. tek znova kysnúť (o víne na jar): Prectau̯ si, víno mi kvitňe (Pukanec LVI); kvitávať opak. k 1: Vieťe čo kvitávalo? Volali zme to cisťec (Vieska n. Žit. ZM)

kvetnúť p. kvitnúť


kviesť p. kvitnúť


kvitnúť [kvi-, kve-], kviesť [kví-] ndk
1. (o rastlinách al. stromoch) mať kvety: k yablonom, ktere nequitnu (VADIČOV 1548); kwet wjc kwitnuti bude (BAg 1585); oczun na podzim kwytne (HL 17. st); semperflorens: wzdycky kwitnúcy (KS 1763); v kvitnúcem veku (BR 1785) v najlepšom veku
2. byť plný kvetov: kwetňe vdolný rowina (CC 1655); kragina potud kwetla a w celosty sweg zustawala (CS 18. st)
3. dariť sa, prekvitať: w nem bude vssetko kwysti (CC 1655); aby takowa rostržitost mezy bratry nekwitla (TURANY 1714); tuto letnj kwytne weselost (BlR 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

kvitnúť: →speex →vorbis
kde kvitne iba slnko fleurit seul le soleil

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu