Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rojík p. roj

---

roj i rôj m.
1. včel. z úľa vyletené včely s matkou, časť včelstva: Zvoňiľi zme na hrnce a roj sa pekňe krúťiu̯ (Turč. Ďur MAR); Tomu som dau̯ za ruoja petnas kil cukru (Východná LM); Stará mama usádzaľi ruoj hvízdaňím, zvikľi ždi hvízdaťi (Dol. Plachtince MK); Ulapiu̯ rvaj, kotor sedeu̯ na strome (Rybník REV); Chtosi tam pribehnúl a volal ho chitac fčeli, komusi ušiel roj (Prosné PB); Vindú aj dva roje, ked híh je moc, jeden klát puscí aj dva roje (V. Rovné BYT); Za matku, za kralovnu leca z rojom trupci, idu za mladu matku, ta še muši oplodnic (Hnilec SNV); Ket pujdze druhi abo treci ruj, tag mlada matka hapka jak kačka, hap-hap-hap! (Trhovište MCH); Von jim daroval jedneho roja, domou ho doňeśľi f trauňici na hripce (Rozhanovce KOŠ)
L. prví roj (Mor. Lieskové NMV), prví ruoj (Dol. Plachtince MK), prvág roj (Kaľamenová MAR, Lamač BRA) - ktorý prvý vyletí z úľa so starou matkou; panenskí roj (N. Sady NIT), panénskí roj (Ružindol TRN) - nový roj z tohoročného roja; druhi roj, treci roj (Hnilec SNV), druhi, treci roj (Rozhanovce KOŠ) - v poradí ďalšie roje z tohoročného roja; spevaví roj (Kaľamenová MAR), spievaví roj (Hlboké SEN) - tretí roj z tohoročného roja; núdzoví roj (Kvačany LM), neskorí roj hladoví (Mor. Lieskové NMV), hladoví roj (Kaľamenová MAR), hladni roj (Poľanovce LVO), z hladu ruj (Fintice PRE) - včelstvo vyrojené pre nedostatok zásob v úli (obyč. štvrtý v poradí); posaďení roj (Krupina), usadení roj (N. Sady NIT) - sadnuté vyrojené včelstvo; roj na podlhovasto (V. Zálužie NIT), tvarožni ruj (Fintice PRE) - vyrojené včelstvo usadené do tvaru hustého strapca; roj dá roja (Hont. Tesáre KRU), roj pušči roja (Rozhanovce KOŠ), ruj vyda ruj (Vyš. Hrušov HUM) - umiestnením vyrojeného včelstva do nového úľa sa založí nová rodina
F. roj, kerí sa máji rojí, za velkí vós sena stojí (Bošáca TRČ) - silné včelstvo vydá dobrú úrodu medu
2. včel. včelia rodina v úli, včelstvo: Petoro ruojou drží vo fčeľíňe na Kamenci (Dol. Lehota DK); Ja som mau̯ aj osemadvacaď rojí (Žemberovce LVI); Čelári ho zaretuju, že mu daju roje a lem žebe si slamenáke naplietou̯, dbou̯ce opatriu̯ (Čelovce MK); Jenna mala ossendesád rojóv a jeden ích scel otkúpit (Zeleneč TRN); Muj ocec priňeśľi roj z huroch, tam našľi v dudľe pčoli, stroma zrezaľi a doňeśľi domu (Poľanovce LVO); Ket śe pčoli roja, ta to novi ruj (Dl. Lúka BAR) rojový príd. k 1: Búchám klúčom na cirkulárovú pílu a ten zvug jim ruší jih rojovú píseň a tú potrebujú počut (N. Sady NIT); Čeli dostávajú rojovú náladu, už vien, jaká bije (Dol. Súča TRČ); Rojové čeli su neni dobré, lebo sa taško osadzá (Trakovice HLO) rojík m. zdrob. expr. k 2: ruojik (Hor. Lehota DK)

Priezvisko ROJÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 120×, celkový počet lokalít: 45, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 14×;
SLANEC (obec HRIŇOVÁ), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 9×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 8×;
HRIŇOVÁ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 7×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 6×;
KRIVÁŇ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 4×;
MAZORNÍKOVO (obec BREZNO), okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 4×;
PONDELOK (obec HRNČIARSKA VES), okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 POLTÁR) – 4×;
ZVOLENSKÁ SLATINA, okr. ZVOLEN – 4×;
TORNAĽA, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 3×;
...