Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
decentný správajúci sa, pôsobiaci slušne, jemne, vkusne • slušný • uhladený: decentné, slušné správanie; decentný, slušný, uhladený bankový úradník • nevtieravý • jemný (so zmyslom pre správnu mieru): nevtieravý spoločník; kombinácia jemných farieb • nenápadný • vkusný: decentná, nenápadná, vkusná úprava tváre • pridecentný (príliš decentný)
p. aj jemný
nevtieravý ktorý sa nevnucuje, nenatíska; ktorý násilne neupútava pozornosť (op. vtieravý) • jemný • decentný • diskrétny: nevtieravá, jemná dáma; decentný, diskrétny lekár; decentné, diskrétne osvetlenie • slušný • jemnocitný • distingvovaný (o človeku a jeho prejavoch; op. hrubý, drsný): slušný, jemnocitný mladík; mať slušné, distingvované vystupovanie • ohľaduplný • citlivý • taktný (op. bezohľadný, násilný): ohľaduplné, taktné správanie; nevtieravý, citlivý prístup k čitateľom • nenápadný • mierny • tlmený (bez veľkej intenzity, nápadného zladenia a pod.; op. vytŕčavý, nápadný): mierne, tlmené svetlo; nevtieravá, tlmená hudba; šaty s nenápadnou vzorkou
poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná žena • pedantný • pedantský • dôkladný • systematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študent • čistotný • zried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná žena • expr. poriadnučký
2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočný • riadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občan • bezúhonný • počestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievča • slušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapca • usporiadaný • zriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený život • charakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí
3. p. veľký 1, značný 1
primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitý • vhodný • príhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miesto • zodpovedajúci • príslušný • kniž. patričný • adekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomosti • dôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na život • zastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušný • hovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna strava • dosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné ciele • úmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nároky • priliehavý: vyberal primerané, priliehavé slová • správny • odôvodnený • opodstatnený • oprávnený • spravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď
spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry
2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie
3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí
statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestný • charakterný: statočný, čestný, charakterný človek • poctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezca • rýdzi: rýdza povaha • svedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťou • počestný • slušný • poriadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny život • dobrý • čistý: má dobré, čisté úmysly • udatný • hrdinský • kniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci
vyhovujúci ktorý spĺňa isté požiadavky (op. nevyhovujúci) • zodpovedajúci • vhodný • príhodný: preukázať vyhovujúce, zodpovedajúce vedomosti; dostať vyhovujúce, vhodné miesto; nastala príhodná chvíľa • primeraný: primeraná cena • dobrý (op. zlý): podať dobrý výkon • dostatočný • dostačujúci • postačujúci: to je dostatočný, dostačujúci, postačujúci dôvod na trest • uspokojivý • uspokojujúci: uspokojivé, uspokojujúce riešenie • náležitý: náležitý postup • prijateľný: podmienky súťaže sú prijateľné • priaznivý: veje priaznivý vietor • slušný (vyhovujúci kvalitou): slušná strava • súci: drevo súce na spracovanie • únosný: hospodársky únosný projekt • kladný • pozitívny (predstavujúci to, čo je vhodné; op. záporný, negatívny): dosiahnuť kladné, pozitívne výsledky • odb. neškodný: zdravotne neškodná voda • kniž. spôsobilý (ktorý má potrebné predpoklady): zdravotne spôsobilý človek • kniž. suficientný
vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapec • dlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohami • expr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčisko • poschodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový dom • výškový (o stavbe): výšková budova • expr.: vysočizný • vysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchy • poet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiare • expr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké duby • privysoký (príliš vysoký): privysoký násyp • hovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko
2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazí • expr. kráľovský: kráľovský honorár • hovor.: pekný • krásny • slušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenu • expr. panský: panský plat • privysoký (príliš vysoký): privysoký štýl • expr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč) • expr.: závratný • hriešny: závratné, hriešne ceny • dobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálka • patriarchálny • matuzalemský • kniž.: požehnaný • ctihodný • úctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný vek • nadpriemerný • nadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstavenia • expr. šialený: šialená rýchlosť
p. aj veľký
3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tóny • zvýšený • zastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlas • jačavý • piskľavý • škrekľavý • škriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlas • tenký: tenké zahvizdnutie
4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilý • šľachetný • vznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele