Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

naproti

I. prísl.

1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu, oproti: bývam n., dom n., sťahujem sa n.

2. v ústrety, oproti: prídeme ti n.; idem matke n.

II. predl. s D vyj. umiestnenie na protiľahlej strane, oproti: n. domu je obchod

III. naproti tomu spoj. priraď. vyj. odporovací vzťah, ale, kým: vonku je teplo, n. tomu v byte je chladno

naproti prísl.

naproti predl. s D

naproti spoj. priraďovacia ako súčasť dvojslovnej spojky naproti tomu

naproti¹ prísl. 1. ▶ na opačnej, protiľahlej strane; na protiľahlú stranu; syn. oproti: býva v dome n.; zastávka je hneď n.; ukázal na kopec n.; zájdem n. po nejaké víno, nech tu nesedíme nasucho; Naproti v obchode majú ešte otvorené. [P. Vilikovský]; Vstal zo svojho kameňa, podišiel k mesiačikovi, čo sedel naproti. [M. Ďuríčková]; Žobráčka Uršuľa, čo žila naproti, mu natierala tvár liečivými masťami a olejmi. [S. Rakús]
2. (komu) ▶ vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej, približujúcej sa osobe, v ústrety niekomu; syn. oproti: ísť niekomu n.; vyšiel jej n. privítať ju; vybrala sa mu n.; Počula som, ako prichádza, vybehla som mu naproti. [N. Rappensbergerová]; Len čo začula vrznúť dvere, už mi bežala naproti. [M. Zelinka]

naproti² predl. s D ▶ vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane; syn. oproti: sedieť n. sebe; Uviazal ho [koňa] na námestíčku naproti vinárni. [Š. Žáry]; Hrádza je naproti domu, treba len prejsť cez cestu. [M. Kompaníková]

naproti³ spoj. priraďovacia ako súčasť dvojslovnej spojky naproti tomu ▶ vyjadruje odporovací vzťah, ale, kým: v dedine žije len 200 Rómov, n. tomu v osade ich je viac ako tisíc; U viedenského obecenstva Figarova svadba prepadla, naproti tomu v Prahe malo toto skvelé dielo senzačný úspech. [P. Karvaš]

odnaproti, pís. i od naproti prísl. ▶ z protiľahlej strany vzhľadom na hovoriaceho: je u nás na návšteve sused o.; drevo si donesú z lesa o.; Musel som volať z obchodu odnaproti žene do roboty, aby mi prišla odomknúť. [J. Satinský]; Od naproti, spoza cesty sa nevľúdne mračil les, haliaci strminy Pekelného vrchu. [J. Červenák]

napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • naprieky • navzdor • navzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdory • naprotiveň • proti • hovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruc • zastar.: naproti • napriekor • napriekory

2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdor • navzdory • zried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániť • naprotiveň • hovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evou • zastar.: napriekor • napriekory • nespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátil • proti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťaži • cez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volá • pri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

3. p. krížom, naprieč 1

naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

4. p. napriek 1

proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

naproti

1. prísl. na náprotivnej, na protiľahlej strane; na náprotivnú, protiľahlú stranu: Naproti viedla k námestiu široká ulica. (Švant.) Z kopca naproti ozvalo sa zahvizdnutie. (Jil.)

2. prísl. i predl. s 3. p. v ústrety: vyjsť, ísť, bežať, vybrať sa niekomu n.; Dôverovali všetkým, ktorých knieža vyslalo naproti. (Hor.) Nik nevychádzal naproti predtým tak vzácnemu hosťovi. (Kal.)

3. prísl. zried. proti vôli, naprotiveň: Nesmie mužovi nič naproti povedať. (Tim.)

4. predl. s 3. p. proti, oproti niekomu al. niečomu (v miestnom význame): Naproti doktorovi sedela babka. (Hor.) Skrútla sa naľavo rovno naproti bielemu domu do školy. (Tim.) Naproti domu je mlynský stav. (Taj.)

5. predl. s 3. p. vyjadruje protikladný vzťah: Osveta naproti tomu vyháňala ľudí na čerstvý vzduch. (Krčm.) Naproti tomu sa (Ivan) vynasnažil v zemepise. (Šolt.)

6. predl. s 3. p. trochu zastar. vyjadruje pomer, vzťah, zreteľ k osobe al. veci; voči, k: Je necitná naproti všetkým. (Tim.) Rodiny starošľachtické vynikali vernosťou naproti domu panovníckemu. (Hurb.)

naproti
I. prísl.
1. miest. strsl, jzsl na protiľahlej strane, oproti: Páľeňica bola ako bou̯ Mác, tag naproťi hňeť (Vrícko MAR); Tuto naproti čo bejvaju, chlapedz bou̯ takí ťichí (V. Lom MK); Okná zme mali do ulice a ón si stav naproci a hrozev sa (Malženice HLO); Takto ból most a téj zátočine naproci sa Blave kúpávali (Brestovany TRN)
2. jstrsl, jzsl v ústrety, oproti (v spojení so slovesami pohybu): Išli zme im na kraj hori naproťi (Detva ZVO); A kod ňichto im naproťi ňeprišou̯, ešťe sa viacej ponáhľaľi (Lešť MK); Prídeš mi naproči? (Kameňany REV); Žáden mi ňeprišó naproťi (Lapáš NIT); A už višišorená v rukávcoch, vičepená višla naproci, nuž vítali ích (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Já s Franckem sme im išli večer naproci (Záh. Ves MAL); Ked ňegdo išél, už mu išél naproci (Bernolákovo BRA)
3. zried. proti vôli, navzdor, naprotiveň: Naproci mi šecko robí (Lukáčovce HLO); Neondzi sa, nehovor mu ždi len naproci! (Brestovany TRN)
II. predl. s G i D na náprotivnej strane, oproti: A stáľi zme na tom pohrebe juz naproťi farára (Polerieka MAR); Keť fúkau̯ vetor, tak to (zrno) hádzaľi dvaja chlapi naproťi sebe, z jednej strani na druhú (Lišov KRU); Tag bola naproci nám jedna ľipa (Turie ŽIL); hňeď naproťi fare (V. Bielice TOP)

naproti, naprotiv(a), naprotivka, naprotivko, naprotivy
I. prísl
1. na protiľahlej strane, oproti: zeme od dolnjho mlyna až po horni naproti se nachazegu (BYSTRIČKA 1730); widel spowedlnika, kteriž naprotiw sedel (MS 1758); ex transverso: naprotiwá, naproty (KS 1763); kdiž zub boly na leweg strane, prywaž (masť) na prawu ruku a naprotiwa (NN 18. st)
2. v ústrety niekomu: gako bichom naproty ssly (Kristu) (Le 1730); wyssel naprotjwá prjtelu (KB 1757); naproty gide matka blúdjcym synom (BlR 18. st)
3. naopak, proti, opačne: zanechawam sobe mocz mug statek k rukam mim wzity, to wihledawagicze naprotiwy dawam tento reverz (ZVOLEN 1692); (znaky) we wrchu naprotiwko Batoucsania ukazugu (BÁTOVCE 1699); oppedo: naproti mlúwjm priečim sa; ad mea verba remugit: na me slowa naproty sskamre odvráva (KS 1763); nekterý naproti zmísslagu (BPr 1787)
II. predl
A. s G vyj. umiestnenie oproti niečomu: košatisko naproti Lokce a Pobiela (ORAVA 1625 U2)
B. s D
1. smerovanie k tomu, čo je na opačnej strane, oproti: grunt, ktery gest naprotiwia (!) gruntu Iarošowskemu (TRENČÍN 1596); naprotywa studny hizbu kamennu poruczam dytkam (BRATISLAVA 1667 E); (zem) táhne sa až k wrsskom, které sú naprotiwa wychodu (KB 1757)
2. odpor, vzdor oproti niekomu, niečomu: Barthoss Kohut a Balcier Caban predložilj su swe obteženy pred prawo poctywe naproti Michelowj Želudskymu (S. ĽUPČA 1603); ustúp proťiwnému, newizdwihug hodnosti naprotiwa nemu (GV 1755); pro ubespečeny wsseho teho, naprotywa wssem russitelom wieczy tegto y list tento widaly sme (SKALICA 1760 DSJ); w roku 590 bil mor, (ľudia) naprotiwka temuto nebespecenstwu neznali lepssi prostredek, gak s. križ (SJ 18. st)
3. pomer, vzťah k osobe al. veci, oproti, voči, k: nemagy se mužie chowati naprotiwko manželkam swogim tiransky (BAg 1585); o lasce naproti bližnímu (BN 1796); (to je) gako krapečka wody naprotiwa celemu mori (MS 1758)
III. súčasť spoj prir n. tomu vyj.
1. odporovací vzťah, ale, kým: z ryadu yakyhokolwek dawam (zaťovi), on pak naproty tomu bude mne dlužen až do smrty (OČOVÁ 1666); gako pak ale wesele, libezne, mile gest angelom gmeno Maria, tak tess naprotiwa tomu gest strassliwe a hrozne pekelnym duchum (MS 1749); času pokoge synowe pochowawaly otcuw swych, naproty tomu we wogne otcowe pochowawagu synuw (MC 18. st); proso ma wlastnost suchu, naproti tomu pohanka wlchku (PR 18. st)
2. dôvodový vzťah, a preto: Geho Milost nas založila, teda naprotiwka tomu dopuštjame Geho Milosty slobodne stawanje (BOLEŠOV 1746)