ťarchavá [ťa-, te-] príd nosiaca plod, samodruhá, gravidná, tehotná: Zuzanna ze od neho tiarchawa zustala (JASENOVÁ 1640); (Považanec s Annou) tak gako z wlasnou ženou zly skutok pachal a prowoczowal, a gj tarchawu učynil (PRÍBOVCE 1677); chir o neg wzessel, že bi terchawá bila (ZÁBORIE 1699); zašust zabil anebo zasipal desat person do smrti a gednu ženu dostali živu, ktera bila velmi tarchava (S. HORY 1751); že geg nisst nebude any že ona neny tyarchawa (PRIEVIDZA 1756); szla muska do komori, horecsne plakala, zse sz komarem nyeszpala, terhava zusztala (CPM 1768); -osť ž gravidita, tehotenstvo: swedkowa geg gak ladwje, tak y žiwot mastila a njakowe znaky tarchawosti na neg nepoznala (ZÁBORIE 1699); graviditas: terchavost (LD 18. st)