draha ž obyč. pl drahy, dražisko s 1. cesta, kt. vyšliapal statok idúci na pastvu, výhon: czo se o drahy dotycze, to swobodne byly wsseczkym chotarnykom (RAKOĽUBY 1575); drahi boli tam, každy hnal tade lichwu (TRENČÍN 1624); viae agraria inviae vicinales: dražjsko (KS 1763) 2. vsl cesta, chodník: hore czesta, dolu draha, rozlucsme sze moja mila (CPM 1768); Široka, tak menowany valal, leži na oršackej draže (ŠIROKÉ 1774 LP) hradskej 3. stopa po kolesách od voza al. od dobytka: wsak na teg cestie anj drahy dobre znatj negny (KT 1753); dražný príd cestný: od drazneg chrasty (RAKOĽUBY 1575); vialis: dražny, cestny (KS 1763); dražka dem k 2: diwča na dražku mu zastupelo (PV 1798)
drahý, komp drahší [-hší, -kší] príd 1. (o veciach, tovare) stojaci veľa peňazí: v nas gest (papier) drahi (SKLABIŇA 1606); hodiny wsetinske su drachssje (DUBNICA n. V. 1722); gestli bi se tato cena pana groffowy draha widela (M. KAMEŇ 1756) vysoká L. gsme polozeny wielmi w drahem kragi (s. l. 1468-72 SČL) kde vládne drahota; pašienky pre statok naš musime naimat, a to za drahe peniaze (VRBICA 1772 LP) s veľkými nákladmi, draho; zadna wec snadno nam neprichaza, ale z weliku a tessku pracu aneb z weliku a drahu cenu (MK 18. st) veľmi draho; d. čas, d-é časy, d. rok, d-é roky drahota, núdza, ťažké časy: chczete nam pomoczy w tento vsky a drahy czas (MOŠOVCE 1570); w ten drahy rok (TRENČÍN 1610); v tieto neurodne, drahe, nepokogne roky (HYBE 1678 LP); wcžilegsse twrde a drahe cžasi (TRENČÍN 1697) 2. cenný, hodnotný, vzácny: nevinnost mou, dar najdražší (RL 1571); bohaty Zydie meli klenoty drahe (PÚCHOV 1610); swedek z tich kamenku peknegssy a drachssy wibiral (ČACHTICE 1736); megalium: mást drahég wúni; lagois: drahá ryba morská, morsky zagjc uškatec juhoafrický Arctocephalus pusillus (KS 1763); x. pren náb vitaj, drahá kirvi božie (ASL 14. st) L. sardonix: Sardonichel: drahy kamen (VT 1648) drahokam; aureolus: drahy zlatnyk (KS 1763) zlatý peniaz; sloboda drahy poklad gest (BlR 18. st) 3. milý, milovaný: drakšia dieučička než zlato (ASL 1603-04); z velyiku szlávu to drahé dzétze nám se narodzilo (HPS 1752); on najdrakšú jej osobu ňezaslúžil (BR 1785); draho, čes draze, komp drahšie [-hšie, -kšie], dráž(e), dražej(i) prísl 1. za mnoho peňazí: chcete-li tak draho wseti (D. ŠTUBŇA 1569 KL); (víno) gesstě dráž prodawa sa okowem (N. MESTO n. V. 1605); nebylo slobodno tohoze gruntu pol odprodat dražeg (ŽILINA 1661); za pazderie draho platiti musime (PAPRADNO 1673 LP); draze mosyme (maslo) od ludy kupowat (PRUŽINA 1748); drakssye predat (morky) nemožem (NOVÁKY 1752); w kterjch (vidiekoch) se maso tluste drachssie wážy (RUŽOMBEROK 1767) oceňuje sa ako drahšie; w slussné cené muže prodawač bohatému dražegi a chudobnému lacnégi prodáwati (DK 1778) 2. k 2: draho ozdobený (BR 1785) P. atpn Dragon, Dragos (v Honte 1135 CDSl); x. tpn Scepedras (Sebedražie 1245); riv Drahosiche Drahožica (v Nitrianskej 1293 VSS)