zvrtnúť -e -ú -tol dok.
1. otočiť (význ. 1), skrútnuť: z. kľúč(om), z. vypínačom, z. hlavu
2. náhle zmeniť smer, otočiť, obrátiť: z. auto(m) doprava;
pren. z. reč na iné zmeniť tému rozhovoru;
nedok. zvŕtať -a
1. k 1, 2: z. valaškou; z. volantom
2. vykrúcať v tanci, vrtieť
3. expr. rečou privádzať do nepríjemnej situácie, obracať; vyčítať, hrešiť: z-a syna, kde tak dlho bol
// zvrtnúť sa
1. obrátiť sa (význ. 1), otočiť sa: z. sa na podpätku
2. náhle zmeniť polohu, smer, obrátiť sa (význ. 2): sprievod sa z-l k rieke
3. expr. nečakane sa zmeniť, obrátiť sa: pomery sa z-li, situácia sa z-la, okolnosti sa z-li
● na tom sa všetko z-lo to rozhodlo; → kocka sa z-la;
nedok. zvŕtať sa
1. k zvrtnúť sa (význ. 1): z. sa pred zrkadlom
2. vykrúcať sa v tanci, vrtieť sa
3. expr. šikovne sa pohybovať (pri práci), vrtieť sa, krútiť sa: z. sa okolo sporáka, okolo hostí